Papandreove oznámenie vypísať začiatkom budúceho roka referendum o prijatí ďalšej pomoci od krajín eurozóny a hlavne o podmienkach jej poskytnutia kritizuje nielen grécka opozícia, ale aj európski predstavitelia.
Šéf eurozóny, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, v utorok varoval, že Grécko čelí bankrotu a že grécke „nie“ v referende by znamenalo úpadok krajiny.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Referendum by sa podľa najnovších vládnych informácií malo konať čo najskôr. Podľa hovorcu kabinetu by sa tak malo stať hneď po tom, čo bude sformulovaná dohoda o záchrannom balíku.
Papandreu na utorkovom večernom mimoriadnom zasadnutí vlády vyhlásil, že neustúpi od plánu usporiadať referendum. Pripustil však, že rozhodujúce bude piatkové hlasovanie o dôvere vlády.
Summit krajín platiacich európskou jednotnou menou minulý štvrtok schválil pomoc Grécku vo výške 130 miliárd eur. Eurozóna sa po dohode s bankami tiež rozhodla o odpísaní približne 50 percent gréckych dlhov. Atény sa tak zbavia záväzkov za zhruba 100 miliárd eur. Celkové zadlženie, ktoré teraz dosiahlo zhruba 160 percent hrubého domáceho produktu a neustále sa zvyšuje, by sa malo do roku 2020 znížiť asi na 120 percent HDP.
Trhy prudko padli
Európske akciové trhy zaznamenali v utorok najväčšiu dennú stratu za mesiac, keď plány Grécka na vypísanie referenda o druhom záchrannom programe pre zadlženú krajinu vyvolali silný tlak na výpredaj vo všetkých sektoroch. Klesali najmä akcie bánk. Úvahy o referende vyvolali nové obavy z neriadeného bankrotu Grécka a rozšírenia dlhovej krízy na väčšie krajiny eurozóny vrátane Talianska. Paneurópsky akciový index FTSEurofirst 300 klesol o 3,4 %.
Americké akciové trhy v utorok klesli po tom, čo grécky premiér nečakane vyzval na vypísanie referenda o druhom záchrannom pláne EÚ pre Atény. Analytici vyjadrili obavy, že pokiaľ Gréci v referende odmietnu ďalšie úsporné opatrenia, krajina sa pravdepodobne nevyhne neriadenému bankrotu, čo by zvýšilo straty bánk aj hrozbu rozšírenia systémových rizík. Index priemyselných blue blue chips Dow Jones klesol o 2,48 % na 11 657,96 bodu, širší Standard & Poor's 500 o 2,79 % na 1 218,28 bodu, technologický Nasdaq si odpísal 2,89 % a uzatvoril na úrovni 2 606,96 bodu.
Japonský akciový trh v stredu oslabil a hlavný tokijský index Nikkei klesol na trojtýždňové dno, keď plány na vypísanie referenda o záchrannom programe pre Grécko vyvolali nové obavy z vývoja dlhovej krízy v eurozóne. K opatrnosti medzi investormi prispelo aj čakanie na výsledky zasadnutia americkej centrálnej banky, ktoré môže priniesť nové signály ďalšieho uvoľnenia monetárnej politiky. Index Nikkei oslabil o 2,2 % na 8 640,42 bodu, širší Topix si odpísal 2,1 % a uzatvoril na úrovni 738,58 bodu. Akcie strojárskej spoločnosti Komatsu stratili 5 %, elektrotechnický podnik Sony klesol o 3,6 % a výrobca automobilov Nissan Motor Co si odpísal 2,8 %.
Merkelová a Sarkozy budú s Grékmi rokovať
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy budú v stredu rokovať vo francúzskom letovisku Cannes so zástupcami Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ a potom zvlášť s predstaviteľmi Grécka.
Štátnici sa budú snažiť upokojiť situáciu na finančných trhoch, ktorú vyhrotilo vyhlásenie gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea, že vyhlási referendum o novej pomoci od eurozóny, na ktorej sa minulý týždeň dohodol summit EÚ.
Grécka kríza bude pravdepodobne aj hlavnou témou na summite G20, ktorý sa uskutoční práve v Cannes od štvrtka do soboty. Na summite sa mimoriadne zúčastní aj grécky premiér.
Dlhová kríza v Grécku prerastá do politickej
Už šesť socialistických poslancov vyzvalo po pondelkovom ohlásení referenda premiéra Jorgosa Papandrea na demisiu a žiada vládu národnej jednoty. Informoval o tom internetový server denníka Kathimerini. Socialistická vláda tak prichádza o väčšinovú podporu v parlamente, ktorý má v noci z piatka na sobotu hlasovať o dôvere vláde.
Vodca gréckej opozičnej strany Nová demokracia Antonis Samaras priamo vyzval na urýchlené usporiadanie predčasných volieb. Vládnu krízu vyvolalo pondelkové premiérovo oznámenie, že vypíše referendum kvôli prijatiu ďalšej finančnej pomoci od eurozóny.
„Voľby sú národnou nevyhnutnosťou,“ povedal Samaras podľa agentúry Reuters pri odchode z prezidentského paláca.
Oznámenie Papandrea vypísať začiatkom budúceho roka referendum o prijatí ďalšej pomoci od krajín eurozóny a hlavne o podmienkach jej poskytnutia podľa Samarasa „spochybňuje členstvo Grécka v EÚ“. Strana Nová demokracia je odhodlaná „takýmto riskantným a oportunistickým experimentom“ zabrániť.
Premiérovi sa drobí pod rukami aj parlamentná väčšina jeho vlastnej strany. Šestica poslancov PASOK ideu predčasných volieb podporila s podmienkou, že najskôr vznikne vláda národnej spásy naprieč politickým spektrom na vyriešenie krízy.
Poslanci Jorgos Thomas, Vangelis Malesios, Stefanos Manikas, Dimitris Batzelis, Jannis Nikolay a Minas Stavrakakis v spoločnom liste označili rozhodnutie o referende za „nezodpovedné“. Podľa šestice zavedie premiérov zámer krajinu do politickej nestability a hrozí rozkol.
„Krajina naliehavo potrebuje vládu s politickou legitimitou, plán národnej obrody a výrazné manažérske schopnosti,“ uviedli poslanci.
„Krajine hrozí bezprostredný úpadok, preto žiadam vytvorenie vlády národnej spásy, ktorá by zaručila plnenie európskeho plánu záchrany,“ povedala s narážkou na ďalšiu finančnú pomoc eurozóny vplyvná predstaviteľka vládnej strany PASOK Vaso Papandreuová. „Potom môžu byť usporiadané predčasné voľby,“ dodala. Obhajovala tak politickú líniu odlišnú od premiérovej, uviedla agentúra AFP.
Dve socialistické poslankyne oznámili, že opúšťajú poslanecký klub socialistov, čo zníži socialistickú väčšinu v 300-člennom parlamente na tesných 151. Špekuluje sa aj o tom, že do piatkového hlasovania sa pridajú ďalšie, čím by socialisti o väčšinu prišli.
Bývalá ministerka zahraničných vecí Dora Bakojannisová, šéfka opozičnej liberálno-centristické Demokratickej aliancie, obvinila premiéra z ľahkomyseľnej snahy pomôcť si na úkor Grécka. „Nikdy by som nečakala, že by Papandreu mohol prijať tak nebezpečné a frivolné rozhodnutie,“ povedala podľa Reuters.
Zámer Grécka môže ohroziť novembrovú tranžu finančnej pomoci
Úmysel vypísať referendum v Grécku prináša neistotu do rozhodovania o konkrétnej podobe záchranných programov pre Atény. „Plán gréckej vlády vypísať referendum v otázke prijatia medzinárodnej pomoci z eurovalu, ktorý bol schválený minulý týždeň, znamená, že nie je celkom isté, či bude vyplatená šiesta tranža pomoci,“ povedal v utorok holandský minister financií Jan Kees de Jager. „Viem si predstaviť, že bude náročné pre Medzinárodný menový fond rozhodnúť o ďalšej tranži,“ povedal v holandskom parlamente.
De Jager uviedol, že šokujúce oznámenie gréckeho premiéra Georgioa Papandreoua o vyhlásení referenda prináša neistotu, či bude grécky dlh udržateľný, ak Gréci povedia „nie“ záchrannému plánu. Grécko by malo dostať šiestu tranžu v objeme 8 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu a EÚ v novembri.