Reforma tímu okolo európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rybolov Daciana Ciolosa, je pre poľnohospodárov zo strednej a východnej Európy studenou sprchou.
„Priepastné rozdiely medzi priamymi platbami farmárom zo starých a nových členských krajín sa nezotreli, pretrvávajú aj naďalej. S návrhom nemôžeme súhlasiť, pretože slovenské poľnohospodárstvo zaháňajú do slepej uličky,“ tlmočil názor roľníckej samosprávy jej predseda Milan Semančík.
Z návrhu vidno, že de iure predlžuje tzv. prechodné obdobie, počas ktorého farmári zo starých členských krajín poberali dvoj– aj trojnásobne vyššie podpory ako ich kolegovia z nových členských krajín. A v novom plánovacom období od roku 2014 po rok 2020 to nemá byť inak.
Tulipánu neublíži, dvojkrížu nepomôže Jeden príklad za všetky. Holandskí farmári sa na návrh komisie majú uskromniť o rovných sedemnásť eur. Priame platby im klesnú zo 495 eur na 478 eur v prepočte na jeden hektár. Slovenským poľnohospodárom, naopak, stúpnu zhodou okolností presne o sedemnásť eur, ale z 206 na 223 eur.
„Ak sa budú rozdiely v podporách odstraňovať takýmto tempom, nemáme šancu konkurovať západnej Európe,“ hovorí Semančík. Od vstupu do únie prišlo Slovensko o sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa a hydiny. „Dovážame viac ako polovicu bravčoviny a hydiny, často veľmi nekvalitnej, čo je okrem iného aj dôsledok nespravodlivej dotačnej politiky,“ tvrdí Semančík.
Rozpočet poľnohospodárskej politiky na nové sedemročné obdobie v sume 435,5 miliardy eur je v podstate rovnaký, ako bol na roky 2007 až 2013. Slovensku sa z neho ujde 0,9 percenta. V roku 2014 dostane 386 miliónov eur a postupne sa suma bude zvyšovať až na 402 miliónov eur ročne. Táto suma neprinesie podľa odborníkov rozvoj, ale živorenie.
Keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do únie, dostalo sľub, že v roku 2013 dôjde k vyrovnaniu priamych platieb. Realita je však úplne iná.
„Obálka na nové plánovacie obdobie je oproti našej legitímnej požiadavke a očakávaniam chudobnejšia o 423 miliónov eur priamych platieb,“ povedal Marián Božík z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
„Na to, aby sa niekomu pridalo, treba pri zachovaní rozpočtu komusi ubrať, lenže Francúzi, Holanďania, Taliani či Nemci o tom nechcú ani len počuť,“ povedal ekonomický expert Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Štefan Adam.
Jediným riešením by bolo rozpočet zvýšiť, to však v čase krízy nepripadá do úvahy. Skôr treba rátať s tým, že výdavky na poľnohospodárstvo bude únia donútená krátiť, a to by bolo to najhoršie, čo by sa slovenskému poľnohospodárstvu mohlo stať, myslí si Adam.
Šité na mieru malej rodinnej farmy Najväčším postrachom reformy pre slovenských poľnohospodárov bol návrh Európskej komisie na tzv. zastropovanie platieb na farmu na 300–tisíc eur. Po tlaku, ktorý ešte pred zverejnením návrhu vyvinuli Česko, Slovensko, Nemecko, Veľká Británia, Rumunsko, Bulharsko – však Brusel ustúpil. Za zrážky dotácií navrhol kompenzácie v podobe odpočtu mzdových nákladov. Podľa prepočtov Mariána Božíka by potom straty na priemernú farmu dosiahli „prijateľných“ 500 až 800 eur.
V Ciolosovej koncepcii podľa Semančíka naďalej prežíva historický preferenčný model malej západoeurópskej rodinnej farmy.
Kým priemerná výmera jednej farmy v EÚ je 13 hektárov, na Slovensku je štatistický podnik sedemkrát väčší. Brusel nemôže stráviť fakt, že na 80 percentách pôdy na Slovensku hospodária podniky s výmerou od 500 do dvetisíc, ale aj tri– až štyritisíc hektárov.
Slovenskí poľnohospodári odmietajú aj požiadavku na tzv. ozelenenie poľnohospodárstva. Až 30 percent priamych platieb by malo byť viazaných na rad ekologických opatrení, medzi nimi aj úhorovanie pôdy na siedmich percentách výmery.
„Je to pomýlené opatrenie. Američania zvyšujú výrobu potravín a Európa ju má v časerastúceho počtu obyvateľstva na planéte znižovať?“ pozastavil sa nad ním bývalý európsky poslanec Peter Baco.
Za farmárov bojuje Sarkozi aj Merkelová Slovensko musí dať rýchlo najavo, že reforma poľnohospodárskej politiky v navrhnutej podobe je preň neprijateľná. Musia to urobiť politici a nemajú na to veľa času. Národná rada má osem týždňov na to, aby poslala pripomienky do Európskeho parlamentu.
„Určite túto možnosť využijeme, pretože reforma slovenské poľnohospodárstvo nebezpečne ohrozuje,“ povedala Mária Sabolová, predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo. Ešte na novembrovej schôdzi by podľa Sabolovej malo byť prijaté aj uznesenie Národnej rady.
„Vôbec tu nejde o žobranie o vyššie dotácie, ako sa tento problém často splošťuje,“ upozorňuje Baco. Ide o to, aby západní farmári nemali v únii oveľa vyššie podpory a ochranu oproti slovenským agropodnikateľom, prízvukuje. Ak tvrdí, že v spoločnej poľnohospodárskej politike ide o tvrdý biznis, o snahu získať nekorektné výhody pre farmárov v západnej časti Európy na úkor poľnohospodárov z nových členských krajín, nemýli sa.
Do tohto boja zasahujú premiéri aj prezidenti, pretože ide o ich voličov. Len na Slovensku sa vysoká politika o poľnohospodárstvo nezaujíma. Blížiace sa voľby však môžu poľnohospodárstvo dostať do centra politiky. Po dvoch potravinových škandáloch a stámiliónových dovozoch sa záujem o slovenský chlieb, mlieko, mäso a zeleninu zrazu zvýšil. A občan bude voliť aj podľa toho, ako draho a čo je.