Máme pôdu, kapacity, ale polovicu potravín z dovozu

Čo je dôvodom, že na Slovensku klesá zastúpenie slovenských potravín na pultoch? Je to cena, kvalita alebo neschopnosť plniť dohodnuté kontrakty?

Ide o komplex navzájom sa prelínajúcich problémov, ale aj dôsledok obchodnej politiky obchodných reťazcov z nedávnej minulosti, keď potravinárske výrobky slovenských výrobcov boli určitým spôsobom potláčané. V súčasnosti je potravinársky priemysel v takej hlbokej kríze, že niektoré jeho odvetvia už ani nedokážu napĺňať väčšie kontrakty.

Nie ste schopní plniť dodávky preto, že potravinári oslabli v dôsledku zníženého predaja slovenských potravín na kľúčovom vnútornom trhu?

Je to aj tým, ale na druhej strane máme paradoxne aj niektoré potravinárske kapacity, ktoré sú predimenzované. Od odvetvia k odvetviu je to rozdielne. Napríklad prebytok kapacít má pekárenský priemysel, do istej miery aj mliekarenstvo, najmä v porovnaní s dlhodobo nízkou spotrebou mlieka mliečnych výrobkov na Slovensku.

Ktorí výrobcovia potravín, naopak, nestíhajú plniť objednávky?

Najčastejšie sú to výrobcovia čerstvých potravín, najmä pestovatelia ovocia a zeleniny, ktorí nevedia splniť veľké objednávky obchodných reťazcov.

Nie je problémom nižšieho zastúpenia slovenských potravín aj ich vyššia cena? Tento argument často vyslovujú predovšetkým obchodníci. Ste kvalitní, ale drahí?

Kvalitou dokážeme konkurovať. Určite vyrábame výrobky štandardnej kvality, problém je však kdesi inde. Obchodníci o ňom neochotne hovoria. Nedávno mliekari zverejnili, že skoro 40 miliónov eur zaplatili obchodu na tzv. spätných bonusoch. Každý si myslí, že obchod nakúpi, predajca predá, ale aké sumy obchod inkasuje cez tzv. spätné poplatky, sa zamlčiava. Samozrejme, tieto poplatky uhrádzané potravinármi znižujú reálnu predajnú cenu výrobkov od výrobcu.

Inými slovami povedané, ak sa máte stať z pohľadu obchodu konkurencieschopní, musíte si to predplatiť spätnými bonusmi?

Áno.

Neuplatňuje však obchod takéto poplatky aj voči zahraničným firmám?

Je to možné, ale podľa dlhodobej praxe nám vychádza, že obchodné reťazce skôr uprednostňujú výrobky z materských krajín. Zdá sa mi, akoby slovenské výrobky, ak nie teraz, tak ešte celkom nedávno, boli diskriminované. K domácim výrobcom sa stavajú tak, že ak nesplníme podmienky, ktoré požadujú, nakúpia výrobky zo starých členských krajín, kde majú zabehnutú obchodnú logistiku, rozvinuté obchodné kontakty, kde sú dodávatelia preverení a nie sú motivovaní zaoberať sa novými dodávateľmi.

Tohto roku sme zažili dva veľké potravinové škandály. Ovplyvnili správanie spotrebiteľov a obchodníkov?

Nepochybne áno, pretože vzápätí po prepuknutí potravinových škandálov nastal zvýšený dopyt po slovenských potravinách, a to zo strany obchodníkov. Pamätám si, ako jeden z nich vyhlásil, že by bol blázon, keby sa počas pátrania po dioxínoch pokúšal predávať nemecké vajcia a kurčatá. Nikto ich totiž nechcel.

Myslíte si, že sa stali ústretovejšími preto, lebo bol ohrozený ich biznis?

Je to celkom možné, pretože rovnako sa správali aj reťazce v Českej republike. Na druhej strane tu bola aj kampaň slovenských potravinárov, ktorí upozornili verejnosť na veľmi nízke podiely predaja slovenských potravín. Ľudia si uvedomili, že nielen my potravinári, ale celá krajina sa ocitla v bezprecedentnej situácii: máme pôdu, spracovateľské kapacity, ale každá druhá potravina je z dovozu. To mnohých zaskočilo. Začali sa pýtať, kde vlastne sú slovenské potraviny. Takže škandály, prebudené povedomie a snaha obchodníkov vyhovieť spotrebiteľom do istej miery potravinárom pomohli. Konečne stúpla orientácia reťazcov po slovenských potravinách.

Reťazce sa stali ústretovejšie – tri z nich prišli s kampaňou Kvalita z našich regiónov. Pocítili ste to na zvýšených objemoch predaja?

Výrobcovia, ktorí sa zapojili do tejto kampane, hlásili pozitívne výsledky. Celkove však treba úsilie zamerané na zvýšený predaj slovenských potravín viac koordinovať. Až doteraz je totiž príliš roztrieštené. Máme napríklad Značku kvality pod hlavičkou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Nazdávam sa, že tento projekt by mal byť oveľa živší, treba ho podporiť marketingovými aktivitami a permanentne upozorňovať, že výrobky označené Značkou kvality sú špičkové slovenské potraviny, ktoré sú kontrolované skúšobnými ústavmi a Výskumným ústavom potravinárstva. Okrem toho v snahe oživiť predaj pripravujeme aj projekt Slovenské potraviny.

Ktoré potraviny možno považovať za slovenské? Len tie, ktoré boli vyrobené na Slovensku?

Výrobky vyrobené zo slovenských surovín. Samozrejme, pri niektorých druhoch rešpektujeme, že môžu obsahovať niektoré zložky z dovozu, ak sa tieto na Slovensku nevyrábajú alebo nevyskytujú. Na výrobe slovenských potravín by sa mali podieľať slovenskí pracujúci, teda pridaná hodnota by mala byť vytvorená v závodoch na Slovensku. Pripravili sme projekt opierajúci sa o skúsenosti z kampane Objav mlieko. Teraz chceme rokovať o podpore tohto projektu s ministerstvom pôdohospodárstva. Ak sa nedohodneme, budeme rokovať o jeho financovaní zo zdrojov podnikateľov a dodávateľov potravín.

K podpore predaja slovenských potravín sa hlásia všetci zainteresovaní, ale aj slepý vidí, ako sa navzájom obviňujú výrobcovia, obchodníci, profesionálne zväzy či ministerstvá, kto mal čo urobiť a neurobil. Ste schopní prekonať averzie, ktoré sa v priebehu minulých rokov vytvorili?

Myslím si, že áno, nič iné nám napokon nezostáva, ak to všetci myslia úprimne. Výrobcovia, obchodníci, štátna správa, všetci sme odsúdení na spoluprácu. Závidím krajinám, kde to funguje. Napríklad v Rakúsku, kde značku Austria „A“ spotrebitelia poznajú, majú v krvi, na očiach i v košíku. Je to však spolufinancované tak výrobou, ako aj štátom, nikto sa neháda a nechytráči. Obchod reaguje na značku priaznivo. Niečo podobné by som si želal aj na Slovensku.

Slovenskí spotrebitelia celkom prirodzene nakupujú mliečne a mäsové výrobky, hydinu, pivo. Čo sa však na pulty dostáva ťažšie a prečo?

Úplne na okraj pultov sa dostali konzervované potraviny zo Slovenska, tam je naozaj hlboký pokles, pretože konzervárenský priemysel na Slovensku okrem výnimiek padol na kolená. Ani mäsové výrobky nemajú na ružiach ustlané, takisto hydina, ktorú vytláčajú dovozy často nekvalitnej produkcie zo zahraničia. Nuž a slabé je zastúpenie čerstvého ovocia a zeleniny. Potrebujeme zvýšiť tak zastúpenie čerstvých plodov, ako aj štiav, šalátov. Nespokojní sú aj pekári. Obchodné reťazce deklarujú, že majú pekárne, no v skutočnosti dopekajú dovezené mrazené polotovary, čo berie trh pekárom.

Nie je to vec konkurencie?

To nie je konkurencia, ale kamufláž, keď sa do pece šupne mrazený bochník. Aký je to chlieb, keď ho neupiekli z čerstvo vykvaseného vyzretého cesta?

Aká je budúcnosť slovenských potravín?

Nechcem prepadať pesimizmu. Určite treba naštartovať mechanizmus obnovenia slovenskej potravinovej výroby, ale podotýkam, že si to vyžaduje spojenie úsilia štátu, ktorý by mal podporou a vzdelávacími programami, cieleným marketingom pomôcť podnikateľom v potravinárskom priemysle. Samozrejme, potrebná je súčinnosť obchodu. Obchod je bránou, cez ktorú slovenské potraviny vstupujú na trh. Pokiaľ táto brána zostane polouzavretá či privretá, tak sa cez ňu nepreškriabeme.

Zveľadíte oživené potravinové vlastenectvo, ktoré priniesol rok 2011?

Intenzívne na tom pracujeme, máme pripravený projekt Slovenské potraviny, chceme sa doň vehementne pustiť. Vôľu i chuť máme, myslím, že by sme sa mali pohnúť vpred i vo výrobe a predaji slovenských potravín.