Parlament schválil bankovú daň

Na konsolidáciu verejných financií prispejú od budúceho roka aj banky. Poslanci 144 hlasmi schválili bankovú daň. Za boli poslanci opozície aj koalície, proti hlasovali len traja členovia OKS.

20.10.2011 11:47, aktualizované: 13:26
peniaze, euro, bankovky, eurá, úver, hotovosť,... Foto:
Ilustračné foto
debata

Nový bankový odvod vo výške 0,4 percent prešiel v zrýchlenom legislatívnom konaní. Táto zmena pre slovenské banky znamená v budúcom roku povinnosť odviesť do špeciálneho fondu približne 80 miliónov eur. Slovenské finančné domy mali pritom za prvých šesť mesiacov tohto roku zisk 431 miliónov eur.

Samotná opozícia sa do poslednej chvíle snažila presadiť ešte vyšší 0,7 percentný bankový odvod, čím by príspevok bánk podľa Smeru dosiahol 180 miliónov eur. Strana nechcela peniaze nechať ako rezervu pre banky.

Smer zároveň predstavil i návrh na nezvyšovanie bankových poplatkov, ktorý však neprešiel. Podľa návrhu by finančným domom v prípade zvýšenia poplatkov pre bežných ľudí na základe nového odvodu hrozila pokuta až do výšky 664-tisíc eur.

„Myslíme si, že tohtoročný zisk bánk bude dostatočne vysoký, aby mali z čoho i viac prispieť na riešenie súčasných problémov v štátnom rozpočte,“ povedal člen parlamentného výboru pre financie a rozpočet Jozef Burian (Smer).

„Vyšší odvod by už nepriniesol očakávané efekty, my sme to analyzovali a pri odvode 0,4 percenta ešte nehrozí enormné riziko, že by právnické osoby začali účty presúvať do zahraničia,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Slovenské finančné domy mali pritom za prvých šesť mesiacov tohto roka zisk 431 miliónov eur.

Uzákonenie návrhov Smeru ohľadom kontroly výšky poplatkov označil Mikloš za ilúziu. „Kontrola určite bude prísnejšia, ale tento návrh považujem za nereálny,“ reagoval Mikloš. Predseda strany Smer-SD Robert Fico v reakcii na schválenie bankovej dane bez akceptovania návrhov Smeru uviedol, že ak sa v budúcoročných parlamentných voľbách dostanú do vlády, vrátia sa k tomuto zákonu a budú sa snažiť presadiť tieto dva návrhy. Teda vyššiu sadzbu odvodu na úrovni 0,7 % a aj ustanovenie týkajúce sa zákazu pre banky, ktoré by nemohli náklady spojené s odvodom premietnuť do poplatkov. Podľa Fica v súčasnom návrhu rozpočtu chýbajú stovky milióny eur, pretože schvaľovanie zákonov, napríklad novela zákona o stavebnom sporení, padá. Štát teda mohol mať podľa Fica o 100 mil. eur viacej v rozpočte, keby zaviedli vyššiu sadzbu odvodu pre banky.

Slovenské banky majú v Grécku pol miliardy eur

Ďalším motívom na rýchle zavedenie bankovej dane je prípadné zachraňovanie slovenského bankového sektora. Slovenské finančné domy majú totiž v gréckych dlhopisoch investované 504 miliónov eur.

„O dosahu prípadného odpustenia päťdesiat percent gréckeho dlhu na slovenské banky je predčasné špekulovať, pokiaľ nebude prijaté rozhodnutie ohľadom zníženia hodnoty dlhu,“ povedala Petra Pauerová, hovorkyňa Národná banka Slovenska.

Ak by sa v Európskej únii spomínané riešenie presadilo, zopár bánk bude musieť okamžite zaúčtovať stratu 252 miliónov eur. Na toto riziko upozorňuje v analýze finančného sektora i NBS. „Samotné vystavenie celého sektora je oproti riziku problémových štátov pomerne nízke, pričom je koncentrované vo vybraných finančných inštitúciách,“ píše sa v analýze.

Veľké banky totiž vlastnenie gréckych dlhopisov jednoznačne odmietli, no niekoľko menších v minulosti poskytlo len vyhýbavé odpovede. Samotná národná banka mená finančných domov s rizikovými cennými papiermi nezverejňuje. Na hrozbu takého nebezpečenstva poslancov upozornil aj Mikloš.

„Chceme vytvoriť špeciálny fond na krytie nákladov prípadnej finančnej krízy,“ povedal. Celkovo majú slovenské banky investované v dlhopisoch rizikových krajinách viac ako 2,1 miliardy eur.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy