Fond národného majetku ešte v stredu podľa hovorcu Miloslava Homolu pokračoval v tendroch na výber privatizačných poradcov. Keby víťazov vybral, v prípade podpisu by zmluvy priniesli poradcom celkovo zhruba 5,3 milióna eur. „Kým však nedôjde k podpisu zmlúv s výhercami tendrov, žiadne peniaze to stáť nebude,“ podotkol Homola.
Vláda zatiaľ o zastavení privatizácie nerozhodla. Ekonomický analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš si myslí, že v predaji by kabinet mal pokračovať. „Privatizáciu týchto podnikov totiž považujem za prospešnú pre ich rozvoj aj pre verejné financie,“ zdôvodňuje Goliaš.
Odhadované platby poradcom | |
4,05 milióna eur | Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská, Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská, Zvolenská teplárenská, Tepláreň Košice |
994,5 tisíca eur | podiely v 17 spoločnostiach SAD |
302,4 tisíca eur | Bardejovské Kúpele, Kúpele Sliač, Poliklinika Tehelná, Burza cenných papierov v Bratislave a DMD Group |
ZDROJ: FNM, MHL, PRAVDA
Politológ Tomáš Koziak má však iný názor. Zdôvodňuje to tým, že predaj podnikov zvrhnutou vládou by bol nezodpovedný. „Keďže ide o veľmi dôležité rozhodnutie, bolo by korektné a slušné prenechať ho vláde, ktorá príde po predčasných voľbách,“ argumentuje Koziak. Podobný názor má aj bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer). „Privatizácia by sa mala zastaviť a s rozhodnutím by sa malo počkať na legitímnu vládu,“ vraví Jahnátek.
Prípadné zastavenie či zrušenie privatizácie podnikov s účasťou štátu by znamenalo, že do štátnej kasy nebude smerovať výnos, ktorý by mohol siahať až k dvom miliardám eur. Peniaze by mohli byť použité napríklad na zmenšenie štátneho dlhu.
Poslanec SaS Martin Chren však nedávno tvrdil, že približne miliardovú sumu by štát mohol vytiahnuť z podnikov cez mimoriadne dividendy. Predstavoval si to tak, že podniky by si peniaze požičali a následne by ich naliali do štátnej kasy v podobe podielov na zisku.
Nezávislý ekonóm Radovan Ďurana však takéto zmýšľanie odmietol, čo zdôvodnil tým že štátne firmy nemožno prirovnávať k súkromným spoločnostiam. Rozhodnutia o privatizácii šestice štátnych teplární sprevádzalo počas vládnutia Radičovej kabinetu viacero koaličných hádok. Napríklad zástupcovia KDH žiadali, aby sa predaj uskutočnil až po ozdravení firiem a politici Mostu sa obávali, že teplo po privatizácii zdražie. Prudkého zvýšenia cien za kúrenie sa obávali aj zástupcovia primátorov krajských miest a žiadali, aby pri privatizácii mestá získali v podnikoch polovičné podiely. V teplárenských firmách tak mali zástupcovia miest kontrolovať efektívnosť hospodárenia. Vláda však bola rozhodnutá mestám darovať iba päťpercentné podiely, ktoré by im zabezpečili jedno miesto v dozornej rade spoločnosti.