Premiérka Iveta Radičová totiž ohlásila, že spojí hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere jej kabinetu. Paradoxne, práve boj proti eurovalu zo strany koaličnej SaS, tak môže znamenať, že čeliť problémom pri správe štátneho dlhu môže aj Slovensko. Predseda SaS Richard Sulík totiž vyhlásil, že jeho poslanci za rozšírený euroval nezahlasujú ani v prípade, že sa bude zároveň hlasovať aj o dôvere vláde.
„Pád vlády znamená riziko pre slovenské dlhopisy, keďže sa môžu jednak zmierniť fiškálne ciele na najbližšie roky a zároveň spomaliť implementácia konsolidačných opatrení,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Podobný názor vyslovil aj jeho kolega z Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. „Takýto scenár je veľmi nebezpečnou hrou s ohňom v nie najvhodnejšom období na európskom dlhopisovom trhu, od ktorého je pri refinancovaní verejného dlhu závislé aj Slovensko,“ tvrdí. Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej by pád vlády bol okrem ohrozenia konsolidačného plánu vlády zároveň aj zlým signálom smerom k zahraničným investorom.
Skutočnosť, že kvôli vývoju na slovenskej politickej scéne investori zvýšili ostražitosť pri hodnotení rizika slovenských dlhopisov potvrdzujú podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa samotné údaje z trhu.
„Riziková prirážka slovenských štátnych dlhopisov splatných v roku 2019 voči nemeckým bundom sa v ostatných týždňoch napätia, ktoré predchádzalo tomuto hlasovaniu, zvýšila na viac než 200 bázických bodov, teda dva percentuálne body, vysoko nad úroveň svojich maxím z jari 2009, kedy kulminovali turbulencie na svetových finančných trhoch,“ uviedol. Akýkoľvek scenár, ktorý by zvýšil neistotu na politickej scéne by tak podľa neho vážne mohol podkopať dôveru investorov v schopnosť Slovenska splniť prijatý záväzok znížiť deficit verejných financií na akceptovateľné úrovne.
A Slovensko nespôsobuje problémy len samému sebe, ale aj zahraničiu. V utorok dopoludnia na stupňujúcu sa neistotu okolo slovenského hlasovania podľa Vaňa reagovali depreciačným tlakom všetky susedné meny, teda maďarský forint, poľský zlotý aj česká koruna. Podľa svetových agentúr sa čakanie na slovenské hlasovanie podpísalo aj pod pokles európskych akciových trhov, ale aj pod oslabenie cien zlata na komoditných trhoch. „Negatívny vývoj v prípade schvaľovania dodatku k európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu by tak mohol mať negatívne dôsledky nielen pre finančné trhy v Európe, ale najmä pre cenu slovenských pôžičiek pri pravidelnom refinancovaní priebežne splatného slovenského verejného dlhu,“ dodal Vaňo.
Samotné neschválenie dodatku k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF), teda rozšírenie eurovalu, zase môže zmeniť vnímanie krajiny v rámci únie. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša by tak Slovensko mohlo byť v Európe považované za nespoľahlivého partnera a tieto politické dôsledky môžu mať konkrétne dopady aj na biznis. „Takisto neschválenie eurovalu určite vytvorí minimálne krátkodobý tlak na euro a krajiny, ktoré sa už teraz boria s veľkým dlhom a prudkým spomalením ekonomiky a ďalšími štrukturálnymi problémami, ako Taliansko a Španielsko,“ uviedol Gábriš.
Pád vlády by podľa neho len prehĺbil známku politickej nestability. „Pozrite sa do Slovinska, kde takmer okamžite po páde vlády prišiel pokles ratingu,“ konštatuje Gábriš. Ratingové agentúry by totiž reagovali na oslabenú akcieschopnosť administratívy reagovať na ďalšiu vlnu krízy, ktorá je už za dverami. „A to ani nemáme schválený rozpočet na rok 2012,“ dodal.