Štát by sa mal totiž v prípade zmeny daňového systému pozerať na jednotlivé dane nielen, ako na možný zdroj príjmov rozpočtu, ale aj z pohľadu ich vplyvu na hospodársky rast. Štruktúra daňového systému je podľa IFP jedným z faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rast krajiny. „Preto v prípade potreby zmeny štruktúry daňového systému, prípadne hľadanie dodatočných zdrojov pre rozpočet, by bolo vhodné zamerať sa najmä na zvýšenie podielu daní, ktoré majú najmenší negatívny vplyv na rast,“ konštatuje IFP v zverejnenom komentári.
Z hľadiska vplyvu daní na ekonomický rast definuje IFP tzv. dobré a zlé dane. Z hľadiska podielu daňových príjmov z menej a viac škodlivých daní patrí pritom slovenský daňový systém medzi priemer Európskej únie.
„Z celkových daňových príjmov tvoria dobré dane, teda tie ktoré majú najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast, iba 36,2 %,“ uvádza inštitút. Práve krízové obdobie ponúkalo podľa inštitútu Slovensku príležitosti zmeniť tento pomer viac v prospech dobrých daní, či už vo forme zníženia priamych daní zaťažujúcich prácu alebo vo forme zvýšenia nepriamych daní, ako to urobili viaceré krajiny. „Vývoj na Slovensku bol však negatívny a podiel menej škodlivých daní na celkových daňových príjmoch poklesol o 1 percentuálny bod,“ dodáva IFP.
Slovensko v súčasnosti používa základnú sadzbu DPH v dočasne zvýšenej výške 20 % a od začiatku roka 2007 aj zníženú sadzbu vo výške 10 %. Tá sa uplatňuje na vybrané druhy tovarov, ako sú farmaceutické výrobky, vybrané zdravotnícke pomôcky pre zdravotne postihnuté osoby, tlačené knihy, brožúry, letáky, či obrázkové knižky a hudobniny. Zvýšenie základnej sadzby dane o jeden percentuálny bod od začiatku tohto roka pripravilo ministerstvo financií ako dočasné opatrenie, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.