„Ak budete konať spoločne, tak si budete požičiavať rovnako dobre ako Spojené štáty,“ uviedol Stiglitz. Úsporné opatrenia v Európe a Spojených štátoch sú podľa neho obrovskou chybou. Investície do infraštruktúry, technológií a vzdelávania, na ktoré si štáty môžu požičať s nízkou úrokovou mierou, môžu podľa neho mať návratnosť 20 alebo 30 percent. To podporí rast ekonomiky a spätne povedie k poklesu zadlženosti.
Slovenský minister financií Ivan Mikloš Stiglitzovi oponoval, eurobondy podľa neho nie sú riešením, pretože by posilňovali motiváciu správať sa nezodpovedne. Podobne sa nedávno vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, spoločné európske dlhopisy podľa nej nie sú vhodným prostriedkom na riešenie prehlbujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne. Možnosti zavedenia eurobondov teraz preveruje Európska komisia.
Proti ďalšiemu zadlžovaniu krajín eurozóny, z ktorých niektoré sa v posledných dvoch rokoch dostali do problémov s financovaním svojho dlhu, sa postavil aj ekonóm Vladimír Dlouhý. Výrazná časť štátnych výdavkov v európskych krajinách totiž podľa neho na rozdiel od USA nepodporuje investície, ale plynie do prebujneného sociálneho systému.
Ekonóm Jan Švejnar upozornil, že súčasné problémy eurozóny sú dané tým, že má len monetárnu, nie ale fiškálnu úniu. Stiglitz poukázal na neistotu okolo budúceho vývoja eura. „Čokoľvek sa stane, nepôjde hladko. Myslím si, že európski lídri chcú ochrániť euro, ale rýchlosť, s ktorou sa veci dejú, je nižšia, než s ktorou sa pohybujú finančné trhy,“ poznamenal.
Podľa Mikloša je pre budúcnosť eurozóny dôležité zavedenie jasne vymedzených a tvrdo vynucovaných pravidiel pre jednotlivé členské štáty. Riziko ich bankrotu by mali niesť aj investori nakupujúci ich dlhopisy, nielen štát a jeho občania, ktorí sú neskôr kvôli vysokému dlhu prinútení k drastickým úsporám.
Daň z finančných transakcií, ktorú presadzuje Európska komisia a proti ktorej sa stavajú niektoré únijné štáty, je podľa Stiglitza dobrá myšlienka. Bleskové transakcie na finančnom trhu nevytvárajú skutočnú hodnotu, je to skôr „kasíno“, povedal. Poukázal na to, že daň by obohatila štátne rozpočty a dôsledky jej prípadného nezavedenia mimo EÚ by bolo možné zmierniť. „Napríklad tak, že daň sa uplatní na rezidentov jednotlivých krajín, a nie podľa toho, kde sa transakcia odohrala,“ opísal.
Stiglitz získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2001 spolu s ďalšími dvoma americkými ekonómami za to, že v 70. rokoch minulého storočia položili základy novej teórie trhov, podľa ktorej niektorí účastníci trhu majú lepšie informácie než jeho ostatní účastníci. Informácie Stiglitza zaujímajú ako mocenský nástroj. Kritike v minulosti okrem iného podrobil československú kupónovú privatizáciu. Medzi jeho odporcov tak patrí aj český prezident Václav Klaus.
