Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Sadzba vo výške 13 % pre SZČO pritom nemá zahŕňať povinné nemocenské poistenie. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne.
Mihál: Dane a odvody budú spravodlivejšie, ľuďom zostane viac
„Parametre sú nastavené tak, aby drvivá väčšina zamestnancov mala o niečo vyšší čistý príjem,“ povedal minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Odstránením výnimiek pri platení daní a odvodov sa podľa ministra práce zavedie vyššia spravodlivosť a zjednodušia sa súčasné povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti. „Ide o významné zlepšenie a zjednodušenie podnikateľského prostredia,“ povedal Mihál. Šéf rezortu práce a sociálnych vecí poukázal na to, že príspevky zamestnávateľov do tretieho penzijného piliera po reforme na rozdiel od súčasnosti už nebudú podliehať zdravotným odvodom.
Aj keď platenie odvodov prechádza na zamestnanca, zamestnávateľovi zostane povinnosť za neho zúčtovať dane a odvody . V prípade, že by si túto povinnosť nesplnil, môže sa vystaviť hrozbe trestného stíhania, uviedol Mihál.
Mikloš: K tomuto návrhu reformy nepoznám alternatívu
Minister financií Ivan Mikloš uviedol, že voči vládnemu návrhu reformy daní a odvodov nepozná alternatívu. Prípadné zmeny v navrhovanej reforme podľa Mikloša nesmú „rozvrátiť“ štátny rozpočet a takisto nesmú ponechávať nesystémové prvky, ktoré jedných zvýhodňujú a iných znevýhodňujú. Obaja ministri pripustili diskusiu s umelcami o zmenách v daňovo uznateľných položkách a v platení odvodov z tantiém.
Zdaňovať sa budú aj zaplatené odvody
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne.
Hrubá mzda na superhrubú sa môže prerátať tromi spôsobmi
Na prepočítanie súčasnej výšky mzdy majú mať zamestnávatelia k dispozícii tri rôzne spôsoby. Spôsob, ktorý nakoniec použijú, si zvolia podľa typu pracovného pomeru a podľa výšky mzdy. Pri súkromnom type pracovného pomeru si zamestnávateľ bude môcť vybrať, či zamestnancovi s nízkou mzdou prepočíta príjem jednoduchým, ale menej presným spôsobom tak, že súčasnú mzdu vynásobí koeficientom 1,344. Druhý, presnejší, tzv. statusový spôsob podľa rezortu práce zohľadňuje, či je zamestnanec napríklad pracujúcim starobným alebo invalidným dôchodcom a platí nižšie odvody.
Zamestnancom s mzdou nad 1,5-násobok priemernej mzdy sa má zárobok prepočítavať podľa vzorca, ktorý zohľadňuje súčet pôvodnej mzdy a poistného firmy. Samostatný vzorec podľa rezortu potrebujú preto, lebo v súčasnosti neplatia odvody z celej svojej hrubej mzdy, ale len z časti vzhľadom na existenciu odvodového stropu. Pri verejnom type pracovnoprávneho vzťahu zamestnávatelia nebudú mať možnosť vybrať si. „Budú musieť prepočítať mzdy najpresnejšie, teda podľa statusového koeficientu, so zohľadnením zákonných nárokov,“ uvádza rezort práce a sociálnych vecí. Pokiaľ plat určujú tabuľky, tie sa vydajú nové už s prepočítanými sadzbami.
Zníži sa nezdaniteľné minimum, zruší milionárska daň
Nezdaniteľná časť základu dane sa má znížiť z 19,2-násobku životného minima na 18-násobok životného minima pre každého daňovníka. Táto suma sa však nebude znižovať s rastúcim príjmom, čím sa zruší tzv. milionárska daň. Ročná nezdaniteľná časť základu dane by po novom pre rok 2012 predstavovala 3 416,94 eura. „Nezdaniteľná časť základu dane na aktívne príjmy fyzickej osoby by v súčasnom systéme v roku 2012 bola 3 644,74 eura,“ uvádza sa v materiáli. Možnosť využitia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, resp. manžela sa má obmedziť len na tie osoby, ktorých partner sa stará o nezaopatrené dieťa.
Príjem z prenájmu nebude zaťažený odvodom
Pri príjmoch z dohôd sa má zaviesť tzv. odvodová odpočítateľná položka do výšky 190 eur mesačne. Príjem do tejto výšky tak nebude podliehať zdravotnému ani sociálnemu odvodu. Takáto odpočítateľná položka sa má vzťahovať na každú osobu s príjmom z dohôd, avšak pri osobe so súbehom príjmov (SZČO, zamestnanec, dohodár) sa bude odpočítateľná položka znižovať o výšku príjmu z iných druhov činností. Príjmy z prenájmu ani ďalšie kapitálové príjmy nebudú zaťažené žiadnym odvodom.
Povinnosť platenia odvodov sa však zavedie na dividendy a podiely na zisku, na ktoré sa bude vzťahovať štandardná 9– percentná sadzba zdravotného poistenia a znížená 13-percentná sadzba sociálneho poistenia. Najviac sa však bude platiť do výšky maximálneho poistného za každý typ poistenia zvlášť.
Daň z dividend sa platiť nebude. Podľa Mikloša by sa jej podľa pravidiel EÚ vedeli firmy vyhnúť, príjem by bol minimálny a narušila by atraktivitu podnikateľského prostredia.