Pôvodne si schválila 3,8-percentný mínus. Lenže pri očakávanom pomalšom raste hospodárstva by šetrenie muselo byť ešte väčšie.
Ak by ekonomika Slovenska v ďalšom roku nespomalila rast, vyžiadalo by si zníženie sekery verejných financií z tohtoročných 4,9 percenta na tri percentá výkonu ekonomiky spolu s už schváleným šetrením vyššie dane či škrty za 1,14 miliardy eur. Po tohtoročnom januárovom balíku za 1,7 miliardy eur by to bolo druhé razantné šetrenie.
Nakoniec by však škrty mohli byť približne rovnako veľké ako v tomto roku, keďže ekonomika porastie zrejme slabšie, ako sa pôvodne očakávalo. Pri zabrzdení rastu by pomalšie pribúdalo aj zamestnaných a štát by vybral menej daní. Krátkodobo by ekonomiku razantné škrty spomalili ešte výraznejšie.
Jednoznačnú podporu návrh nemá ani v koalícii. Navyše odborníci varujú, že čím viac škrtí vláda výdavky, tým viac sa krátkodobo spomaľuje ekonomický rast.
„Aj dodržanie plánu ozdravovania v priebehu troch rokov je dosť ambiciózny plán. Myslím si, že nastavené šetrenie je primeraná miera ozdravovania verejných financií k možnostiam, ktoré štát má,“ konštatoval Július Brocka (KDH).
Podľa odborníkov je dosiahnutie trojpercentnej sekery v čo najkratšom čase potrebné. „Čím skôr sa dostane krajina pod tri percentá deficitu, tým lepšie. Podľa mňa ani to nebude stačiť a postupne by mal rozpočet smerovať k vyrovnanému hospodáreniu,“ konštatoval Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Podľa neho čím vláda viac škrtí výdavky, tým viac sa krátkodobo aj spomaľuje ekonomický rast. „Je fakt, že je potrebné hľadať také optimum, aby ekonomika nebola príliš poškodená,“ doplnil Goliaš. V ďalších rokoch by však podľa neho rýchle ozdravovanie spomalilo zadlžovanie, čím by štát zaplatil menej na úrokoch dlhu a následne by sa tým aj podporoval hospodársky rast.
Do úvahy by tak pripadali buď ďalšie výrazné škrty, alebo zvyšovanie daní. Podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS by bolo treba vyškrtať najmä neefektívne dávky. „Škrtanie málo efektívnych výdavkov by neznamenalo prudký prepad ekonomického rastu, obavy nie sú podľa mňa na mieste. Zároveň nižší dlh dnes znamená menej výdavkov na dlh v budúcnosti, teda možnosť vyššieho rastu,“ spresnil Ďurana. Zdravý ekonomický rast by mal podľa neho pochádzať najmä z úspor, ktoré vytvorili občania.
„Deficit nie je výsledkom rozsiahlych investícií do infraštruktúry, financovanej najmä z Európskej únie, ktorá by v budúcnosti mohla priniesť vyšší ekonomický rast. Je dôsledkom vysokej spotreby, na jednej strane transferov občanom či neefektívnych výdavkov v zdravotníctve, školstve,“ doplnil Ďurana.
Dosiahnuť rýchlejšie trojpercentný deficit je cez úspory dosiahnuteľné aj podľa Jozefa Kollára z SaS. „Nič nebráni tomu, aby krajina pokračovala v ozdravnom úsilí. Dá sa dosiahnuť cez zamedzenie únikov na DPH, na ktorých štát prichádza ročne o 1,54 miliardy eur. Rovnako tiež podrobnými auditmi na ministerstvách,“ povedal Kollár.
Rovnako však pripustil, že na rýchlosť ozdravovania vplýva aj očakávané spomalenie ekonomického rastu, prípadne recesie. „Ak by došlo k spomaleniu rastu o jeden percentuálny bod, čiže o približne 700 miliónov eur, štát by na daniach a odvodoch vybral o 200 až 250 miliónov menej,“ spresnil Kollár.
Podľa Ivana Švejnu zo strany Most je potrebné predstaviť konkrétne návrhy, ako tento plán dosiahnuť. „Určite vítame snahu razantnejšieho znižovania deficitu. Ale je tu tiež obava, že predstavená podoba rozpočtu s 3,8-percentným deficitom je optimistická a vyžiada si ďalšie opatrenia pre spomaľovanie rastu vo svete aj na Slovensku,“ povedal Švejna.
Podľa ministerstva financií, ktoré správu o rýchlejšom znižovaní rozpočtu prijalo pozitívne, je zníženie deficitu o dva percentuálne body možné dvoma spôsobmi. „Zásadnou reštrukturalizáciou výdavkov alebo zvýšením príjmov, ale nie absolútnym znižovaním výdavkov,“ povedala Patrícia Malecová Šepitková z komunikačného oddelenia ministerstva financií. Práve pri zvyšovaní príjmov by mohla vláda naraziť, keď Sloboda a Solidarita aj naďalej zvyšovanie daní odmieta.