Vyplynulo to zo stredajších úvodných rokovaní ministrov o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, podľa ktorého by mala verejná správa v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,8 % hrubého domáceho produktu.
Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že všetci ministri v diskusii potvrdili svoje pochopenie pre dôležitosť skresávania schodku, niektorí sa dokonca pýtali, či by sa nedalo urobiť v tomto smere viac.
„Mám veľmi dobrý pocit z diskusie aj preto, že nikto túto prioritu nespochybňoval, naopak, objavili sa aj hlasy o tom, či by sme vedeli a mali hľadať prípadne aj rýchlejšie znižovanie deficitu verejných financií,“ povedal po rokovaní vlády Mikloš.
Tieto úvahy potvrdil aj minister hospodárstva a podpredseda koaličnej SaS Juraj Miškov. Naznačil pritom, že sa hovorilo aj o možnosti zníženia schodku na 3 % hrubého domáceho produktu už v budúcom roku.
„Zazneli také názory, že možno by sme mohli ísť nad rámec konsolidácie, ktorá je predstavená v návrhu rozpočtu na budúci rok a budeme o tom diskutovať, či sa nedá urobiť ešte viac, či sa nedá šetriť ešte viac a či sa nedá stlačiť schodok pod 3 % oveľa skôr,“ konštatoval Miškov. Pôvodný plán vlády pritom hovoril o stlačení schodku pod maastrichtské tri percentá najneskôr v roku 2013.
Minister financií Ivan Mikloš však zároveň potvrdil, že napriek chápaniu potreby konsolidácie a úvahách o možnom radikálnejšom znižovaní schodku, stále majú jednotliví ministri dodatočné požiadavky na svoje priority, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú možnosti rozpočtu.
„Platí, že ak budeme hovoriť o ďalších dodatočných prostriedkoch, musíme hovoriť, kde na to vezmeme peniaze, či už zvyšovaním príjmov, alebo znižovaním výdavkov, alebo aj prerozdelením výdavkov v rámci jednotlivých kapitol,“ povedal Mikloš.
Minister dopravy Ján Figeľ, ale aj minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pritom naznačili, že najväčší priestor na zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov vidia v znižovaní daňových únikov. Tie sú totiž na Slovensku druhé najvyššie po Grécku.
Určitú revíziu návrhu rozpočtu však môže priniesť aj vývoj v globálnej ekonomike. Základné makroekonomické rámce, na ktorých je návrh postavený, sa totiž začínajú javiť ako optimistické. Pripúšťa to aj minister Mikloš. Faktom je, že v čase, keď rozpočet vznikal, boli tie prognózy o niečo lepšie, ako sú dnes. Keď budeme mať novšie, čo by malo byť v priebehu niekoľkých týždňov, ak to bude potrebné, pristúpime aj k potrebnej korekcii," povedal.