Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ohlásili plán vytvoriť jednotnú vládu eurozóny, zakotvenie vyrovnaného rozpočtu do ústav, ako aj dodatočné zdanenie finančných prevodov. Zachráni sa tým eurozóna?
Vytvorenie ekonomickej vlády v Európe je nevyhnutnosťou. Bez integrácie rozpočtovej, fiškálnej politiky nie je možné pokračovať v eurozóne. Druhou vecou ale je, že sústredenie pozornosti na organizačnú stránku a obídenie príčin krízového stavu je zástupný problém. Rovnako prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti je principiálne správne, ale pokiaľ neurobíte zásadné reformy v kľúčových bodoch verejného sektora, v zdravotníctve, mestách a obciach, tak sa prijatie tohto zákona nestane základom zefektívnenia, ale ďalšej deštrukcie obyvateľstva a jeho životnej úrovne.
Aké sú podľa vás scenáre pre budúcnosť eurozóny?
Eurozóna je politický projekt. Keď sa zriaďoval, všetci vedeli, v akom stave sú Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko. Všetci vedeli, že formálne plnenie paktu stability je kreatívne. Keď bol rast, tak sa všetci tvárili, že problémy nevidia. Nanajvýš keď pred tromi rokmi Nemecko a Francúzsko porušili pakt stability, povedalo sa: Ste veľkí, ale no, no, no. Nič sa ale prakticky neurobilo, žiadne sankcie, penále, postihy. Po začiatku krízy sa ukázalo, že rozdielnosť je obrovská.
Čo sa s tým dá robiť?
Sú len dve možnosti. Buď vytvoríte jednotné pravidlá pre riadenie fiškálnej politiky podobne ako pri menovej a prinútite krajiny, aby reálne dodržiavali kritériá paktu stability. Pokiaľ na to niekto nepristúpi, zostane len v Európskej únii. Preto predpokladám, že dôjde k zúženiu eurozóny. Alebo sa eurozóna rozloží ako diskusný klub a akýkoľvek drobný otras bude zvyšovať nestálosť eura.
Ak sa eurozóna zúži, bude v nej aj Slovensko?
Jediná konkurenčná výhoda Slovenska je, že sme s Nemcami aj v menovej únii. Preto by malo byť v záujme slovenských politikov, aby dali Nemecku signál, že sme spoľahliví a treba s nami počítať v zúženej menovej únii.
Doteraz sa hovorilo, že zavedenie eurovalu alebo diskusia o budúcej podobe eurozóny sú získavaním času. Je podľa vás takýto postup správny?
Ak by ste to mali urobiť len pre čas a v získanom čase nájdete bane na zlato alebo diamanty, z ktorých zaplatíte dlhy európskych krajín, tak by som tomu rozumel. Ale vám čas nepomôže, lebo neriešite hlavné príčiny krízy.
A tie sú aké?
Stále hovoríme o dlhovej kríze štátnych rozpočtov, ale nehovoríme o dlhovej kríze obyvateľstva, podnikov a ďalších subjektov. Len nemecké obce a mestá sú zadlžené sumou 490 miliárd eur, čo nie je započítané v nemeckom dlhu. Je to podobné, ako keď hovoríme, že USA majú dlh 14,3 bilióna dolárov. Je to dlh federálnej vlády. Aké sú dlhy jednotlivých štátov, podnikov a obyvateľov? A čo keď tie dlhy sú potom 63 biliónov dolárov a nikdy ich nesplatia?
Objavujú sa názory, že by sa dlhy mohli roztopiť cez rast cien.
Hyperinflácia by znižovala hodnotu dlhov, prirodzene ale vymaže aj vaše úspory, čím by ste si zarobili akurát na sociálnu revolúciu. Znižovať dlhy cez hyperinfláciu je zas úder mimo, lebo hlavná príčina krízy, čo si nechcú politici priznať, sú príjmové rozdiely v populácii vo všetkých krajinách. Stojíme nie na prahu ekonomickej krízy, ale zásadného zlomu civilizácie. Tak, ako ste ju videli fungovať doteraz, už to nie je ďalej možné.
Prečo sú hlavnou príčinou rozdiely v príjmoch?
Pokiaľ päť percent populácie zoberie 95 percent bohatstva, nemôžete udržať domácu spotrebu, ste plne závislí od exportu. Domácu spotrebu môžete udržať len zväčšovaním úverov obyvateľstva, čo má svoju hranicu. Ale ak nemáte domácu spotrebu, musíte niekam vyvážať alebo zredukujete výrobné kapacity. Ak zredukujete výrobné kapacity, máte nezamestnanosť a sociálne búrky. Zatiaľ si všetci myslia, že ich spasí trh Indie a Číny. S týmto postupom je úspešné Nemecko a my sa na nemeckom medveďovi vezieme ako slovenská blcha.
Čo by sa stalo, ak by tento systém padol?
V súčasnosti už aj rada guvernérov Európskej centrálnej banky pripúšťa, že celú reformu majú zaplatiť stredné triedy a stredné triedy sú jediné, ktoré zabezpečujú domácu spotrebu a držia zamestnanosť. V takomto prípade máte celkom prirodzene zarobené na ďalšiu vlnu kríz.
Ako ďalšia chyba minulosti býva uvádzaný aj štedrý sociálny štát, ktorý dnes prežíva len za cenu dlhov.
V Grécku bol problémom štedrý štát, lebo dôchodok 1¤400 eur na osobu pri 52 rokoch odchodu do dôchodku, prípadne 13. a 14. plat len za to, že ste prišli do roboty, to by bral každý. Rovnako sa ale tvrdilo, že na zadlžení sa podieľalo zadlžovanie finančného sektora. Ten sa ale podieľal jednou pätinou. Z niečoho ste ale museli platiť aj korupciu, čo je jedna z hlavných príčin zadlžovania. A ak ste chceli, aby ľudia dostávali lacné úvery, bankám ste museli dať kompenzácie, napríklad tým, že ste pripustili virtuálne produkty.