Regionálne školy zas na žiaka dostanú viac o päť percent a s nárastom o 4,7 percenta sa počíta pre vysoké školy. Ostatné ministerstvá zatiaľ obišli naprázdno. Koalícia totiž ešte stále nie je rozhodnutá, kde sa bude v budúcom roku oproti plánom viac škrtať, či ktoré dane sa nakoniec zvýšia.
Vláda by však mala míňať viac na základom fungovaní štátu. Podľa rezortu financií ide o dôsledok dlhov železníc za miliardu eur. Ľudia s firmami by sa v ďalšom roku mali na ozdravenie železníc vyskladať 260 miliónmi eur. Strata železníc sa prehĺbila po tom, čo sa prepúšťanie a zdražovanie tento rok na železnici oneskorilo o niekoľko mesiacov.
Celkovo by štát mal na budúci rok minúť o tri miliardy eur viac, ako vyzbiera, čím by sekera rozpočtu klesla z tohtoročných 4,9 percenta výkonu ekonomiky na 3,8 percenta v budúcom roku. Do plánov však nie sú zahrnuté návrhy na zvyšovanie daní na alkohol, nehnuteľnosti a bankovú daň, rovnako ako prosby ostatných ministerstiev.
„Všetky iné priority a požiadavky môžu byť akceptované len vtedy, ak budú prijímané aj ďalšie opatrenia, či už na výdavkovej, alebo príjmovej stránke,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ministri podľa neho dali požiadavky za vyše dve miliardy, z druhého ozdravného balíka však môže prísť len 300 miliónov.
Na zmeny sa však musia pripraviť aj mestá a obce. Kým doteraz dostávali od štátu časť daní z príjmu zamestnancov a samostatne zarábajúcich ľudí, po novom by mali dostať časť zo všetkých vybraných daní. „Doteraz sme presvedčení, že súčasný systém bol dobrý a výhodný,“ konštatoval Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa neho si bude podobný zásah do financovania samospráv vyžadovať viac ako len jedno stretnutie na ministerstve financií.
Zmeniť financovanie miest by sa však muselo, aj keby zostal súčasný stav. V rozpočte je totiž naplánovaná aj odvodovo-daňová reforma, ktorá ovplyvní aj výber dane z príjmu. Proti nej je časť podnikateľov.
„Ďalšie zvyšovanie daní a prípadné zavedenie sociálnych odvodov z dividend a podielov na zisku je protipodnikateľským krokom,“ konštatoval Roman Karlubík, šéf Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu. Rezort financií sa však v minulosti bránil, že týmto spôsobom sa snaží obmedziť daňové a odvodové úniky.
Náčrt budúcoročného hospodárenia však môže ešte okresať vývoj vo svete, keď väčšina svetových ekonomík avizuje spomalenie. Pri zostavovaní rozpočtu sa totiž rátalo ešte s optimistickým scenárom z júla tohto roka, presnejší odhad vývoja na Slovensku bude známy až v septembri.