Predstavitelia minulej vlády predpokladali ešte na jeseň, keď už kríza dopadla aj na Európu a priviedla Island na pokraj bankrotu, že Slovenska sa nedotkne. Rozbehnutá ekonomika však v roku 2009 predsa pribrzdila.
„Sme už dostatočne poučení, že slovenský hospodársky rast stojí a padá na externom dopyte, ktorý vytvárajú naši obchodní partneri,“ vysvetlil príčiny prudkého zabrzdenia Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko. „Recesia však posilnila konkurencieschopnosť slovenských firiem, pomohlo tomu aj prijatie eura a odbúranie mnohých transakčných nákladov,“ dodal.
Ceny nehnuteľností sa po poslednej kríze viac zreálnili a dôležité zmeny nastali aj v priemysle. Bratislavský Volkswagen ešte tento rok začne vyrábať menšie vozidlá, o ktoré v kríze býva záujem.
Prečítajte si** viac o téme DLHOVÁ KRÍZA**
Po vypuknutí poslednej krízy prišlo na Slovensku o prácu postupne 160-tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti sa z predkrízového minima pod deviatimi percentami vyšplhala až na takmer 15 percent. Aj keď od vlaňajšej jari postupne klesá, firmy sú pri prijímaní pracovníkov stále opatrné, keďže sa boja návratu krízy. „Znamenalo by to, že vyhliadky na rast pracovných príležitostí by sa zmenšili a situácia na trhu práce by sa nezlepšovala, ale zhoršovala,“ opísal takýto scenár Vaňo.
S rastúcim počtom ľudí bez práce a chýbajúcimi objednávkami firmy cez krízu zastavili aj rast platov. Vďaka miernemu rastu cien však zostalo ľuďom na míňanie viac. Tento rok síce platy rastú nominálne viac, ale podobne rastú aj ceny a reálne mzdy tak nestúpajú vôbec.
Po rýchlejšom raste cien pred zavedením eura museli obchodníci na opatrné míňanie ľudí reagovať držaním cien. Potraviny sa tak nezdražovali alebo dokonca lacneli od leta 2008 až do konca nasledujúceho roka.
Na spomaľovanie či dokonca pokles kľúčových ekonomík citlivo reagovala aj ropa. V lete 2008 stál barel ropy Brent vyše 140 dolárov, do konca roka klesla cena až pod 40 dolárov. Rásť začala až na jar 2009 a nad stovku sa vrátila až v tomto roku. Vďaka tomu lacnejšie tankovali aj Slováci. Liter najpredávanejšieho benzínu Natural 95 stál pred krízou 1,38 eura a za pol roka zlacnel pod 1 euro. Na predkrízovú úroveň sa cena benzínu vrátila až tento rok. Teraz je už na rekordných 1,46 eura za liter.
Kríza spôsobila na Slovensku aj pád nadhodnotených cien domov a bytov, ktoré postupne klesli priemerne o 15 percent, ale na východe krajiny až o štvrtinu. Aj keď pokles hodnoty nehnuteľností sa už zastavuje, ceny doteraz nezačali rásť. K slabšiemu záujmu o bývanie prispeli okrem neistého zárobku aj drahšie úvery.
Ak by sa po aktuálnom páde trhov opäť rozšírila recesia, Slovensko by teda už nečakalo také masívne spomalenie a prepúšťanie. Firmy so zastavením súčasného oživenia stále počítajú a štát začal s naprávaním hospodárenia. „Znamenalo by to, že nevyhnutné zníženie deficitu a ozdravenie verejných financií by si vyžiadalo radikálnejšie konsolidačné opatrenia či už na strane rozpočtových výdavkov, alebo na strane zmien daňových príjmov,“ dodal Vaňo.
Dosahy poslednej krízy na Slovákov*
- 160-tisíc pracovných miest – Slováci prišli o prácu
- 20 % prepad cien nehnuteľností od jesene 2008 do jesene 2010
+1,3 % reálny rast platov bol v rokoch 2009 a 2010 utlmený
- 4,7 % – pokles ekonomiky v roku 2009
+0,3 % – zdraženie spotreb. úverov 2009/2008, aj keď ECB sadzby výrazne znižovala
- 36 % – pokles cien ropy medzi 2009/2008, dopyt slabol, tovary lacneli
+10 mld. eur – navýšenie dlhov Slovenska medzi rokmi 2008 a 2010
+12 eur – si pripláca 4-členná rodina mesačne po januárovom pokrízovom daňovom balíčku
* kríza sa začala na jeseň 2008, ekonomika dosiahla predkrízovú úroveň až na jar 2011
Anketa: Môže sa po prepade na akciových trhoch vrátiť úpadok?
Vladimír Baláž, Slovenská akadémia vied
Veľmi pravdepodobne to spôsobí prinajmenšom takú krízu, aká bola v rokoch 2008 a 2009. Sme otvorená ekonomika, náš vývoj závisí od toho, čo sa deje v Nemecku či vo Francúzsku. Keď tam príde recesia, u nás sa zrušia objednávky napríklad v automobilkách a ľudia stratia prácu. No pravda je taká, že celá vyspelá Európa dlhodobo žila nad pomery, a to už nie je možné ďalej udržiavať.
František Palko, Inštitút hospodárskej politiky
Vývoj na kapitálových trhoch je veľmi vážny. Akcie sa vypredávajú, kapitál prúdi hlavne do nákupov zlata. Ak sa trhy neupokoja, tak to môže byť veľmi vážny problém na finančnom trhu. Závisí to však od toho, aké signály dajú aj politici z hľadiska riešenia nepriaznivej situácie v USA a v Európe. Je však potrebné zachovať chladnú hlavu. Úsudky o recesii by boli ešte veľmi priskoré.
Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska
Dlhová kríza, ktorá je v Európe a Amerike, zrejme spomalí ekonomický rast v eurozóne. Hlavne pre problémové južné ekonomiky. Pokiaľ by sa k tomu pridali aj problémy v Spojených štátoch amerických, mohlo by to mať také dosahy, aké sme zažili v roku 2008. To znamená celosvetová recesia a dlhé zotavovanie.
Mário Blaščák, analytik WBPO
Napätie na finančných trhoch súvisí s tým, že aj v Európe, aj v Amerike je dlhový problém. Tým, že sú veľké dlhy a že sa na ich riešenie používajú neštandardné metódy, nepriznáva sa dlh, ale sa ešte, naopak, zvyšuje dlhový strop, nastáva problém. Z toho môže vzniknúť ďalšia recesia, aj keď to nie je základný scenár. (vlk)