Slovenská daň za krízu je jedna z najväčších v EÚ

Európske krajiny jedna po druhej padajú do dlhovej krízy. Slovensko sa tomu vyhlo len za cenu januárových škrtov, ktoré, ako sa teraz ukazuje, patrili k jedným z najtvrdších v celej Európe.

18.07.2011 00:05
Graf, ekonomika Foto:
Ilustračné foto
debata (68)

Miera ozdravovania krajiny najmä cez šetrenie vlády, zvyšovanie daní či rast ekonomiky tento rok dosiahne úroveň troch percent výkonu ekonomiky. K väčším úsporám sa tento rok odhodlali len Íri, Maďari, Portugalci, Španieli a Lotyši.

Miera konsolidácie štátov (medziročná zmena primárneho deficitu krajiny v %)
Záporná miera konsolidácie znamená, že sa krajina zadlžuje, plusová hodnota, že šetrí
  2009 2010 **2011***
Írsko –6,3 –16,9 22,4
Maďarsko –0,5 –0,2 5,6
Portugalsko –6,7 1 4,4
Španielsko –6,7 2 3,2
Lotyšsko –4,6 2 3,2
Slovensko -5,7 0 3
Poľsko –3,2 –0,5 2,2
Grécko –5,6 5,5 2,1
Nemecko –3,2 –0,5 1,3
Rakúsko –3 –0,6 1,1
Taliansko –3,1 0,6 0,9
Česko –2,9 1,6 0,6
Belgicko –4,8 1,2 0,3
Slovinsko –4 0,7 –0,1
Poznámka: Primárny deficit predstavuje schodok      

verejných financií znížený o náklady na dlhovú službu
* očakávané hodnoty .[bc4 tar fs10]{valign:top} ||||

Väčšina z 27 krajín EÚ začala dôsledky krízy hasiť už vlani. Napríklad susední Česi spravili v tomto a minulom roku spolu škrty na úrovni 2,2 percenta hrubého domáceho produktu. Slovenská vláda veľa nepopulárnych daňových opatrení uskutočnila v januári. Ekonomike to z dlhodobého hľadiska pomôže, ľudia sa na druhej strane musia zatiaľ uskromniť. Keď vláda v januári dvíhala dane, dosah na 4-člennú rodinu vypočítala na 12 eur za mesiac. Pokrízový balíček navyše prišiel v čase celosvetovej neúrody, ktorá vyhnala hore ceny potravín.

Zadlženie krajín
Zadlženie krajín Zadlženie krajín

Niektorí ekonómovia veľký balíček hneď v prvom roku považovali za silný. Otázne je aj to, či vláda nemohla viac šetriť a menej dvíhať dane. Pri aktuálnom šírení dlhovej krízy sa však zároveň ukazuje, ak by Slovensko nepodstúpilo ozdravné opatrenia a dlhová nákaza by sa šírila ďalej, krajina by sa mohla dostať medzi krachujúce krajiny. „To by sme sa potom mohli pohybovať rádovo aj v niekoľkých mesiacoch,“ pripúšťa Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance.

Prečítajte si viac o téme DLHOVÁ KRÍZA 

Po šetrení by sa na Slovensku mal podľa európskeho štatistického úradu primárny deficit, teda schodok bez nákladov na splácanie dlhu, v tomto roku znížiť o tri percentá z vlaňajších 6,6 percenta.

Podľa odborníkov ozdravovanie slovenskej ekonomiky nebolo až také razantné. „Slovenský postup už v súčasnosti považujem za pozvoľný a časovo rozložený, pretože slovenská ekonomika aj po opatreniach rastie a rozpočet nedosahuje prebytok. Ťažko si teda predstaviť ešte pomalší postup,“ dodáva Markéta Šichtařová.

Podľa nej sa opatrenia na Slovensku od iných krajín výrazne nelíšia. „V podstate všetky krajiny kombinujú úpravy na strane výdavkov a príjmov. Pri príjmoch väčšinou dochádza k zvyšovaniu nepriamych daní. Slovenské opatrenia považujem za veľmi rozumné,“ spresnila Šichtařová.

Dôsledky januárového balíka opatrení by tak mohli byť viditeľné až s odstupom času. „Ozdravenie verejných financií bude mať pozitívny vplyv na rizikový profil krajiny, a teda aj na výšku úrokov, ktoré štát platí za obsluhu dlhu,“ vysvetlil po zavedení balíčka Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank. Úspory zo znížených úrokových nákladov podľa neho bude môcť štát použiť napríklad na zníženie daní a odvodov či investície do školstva alebo infraštruktúry.

Odborníci tiež upozorňovali, že súčasný stav verejných financií je najmä dôsledkom rastu dlhu v predchádzajúcich rokoch. Kým v roku 2008 bol verejný dlh krajiny 27,8 percenta z výkonu ekonomiky, vlani dosiahol 41 percenta. Napríklad v Česku mali pred krízou vyšší, 30-percentný dlh, vlaňajšok však uzavreli zadlžením na úrovni 38,5 percenta z výkonu ekonomiky, teda menej ako na Slovensku. Priemer celej únie bol však vyše 80 percent výkonu ekonomiky.

Minulá vláda v čase krízy podľa odborníkov málo šetrila. Od roku 2008 reálne výdavky Slovenska vzrástli do konca vlaňajška o 7,8 percenta, čo bolo najviac v rámci únie. Na druhej strane však rovnako klesali očakávané príjmy.

Napríklad Grécko tak v súčasnosti čaká na druhú pôžičku od Európskej únie, rovnako sa objavujú dohady o ďalšej vlne pôžičiek pre krachujúce Írsko či Portugalsko. Špekuluje sa tiež o pôžičke pre Španielsko a Taliansko, ktoré má druhý najväčší dlh v únii.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy