Lacné potraviny? Zabudnite

Svet aj Slovensko si zvykajú na to, že potraviny dražejú. A nielen to, jeme inak ako v nedávnej minulosti. Zo Slovákov sa stali globálni jedáci hamburgerov, čílskych jabĺk, nemeckého bravčového, poľských kurčiat či belgických paradajok. Ešte že máme slovenský chlieb, rožky a mlieko, ale aj tie dražejú. Spolu s dovozovými potravinami.

11.07.2011 09:50
Žatva, pole, John Deere Foto:
Polovicu svetovej úrody obilia zožnú stroje americkej spoločnosti John Deere, najväčšieho výrobcu kombajnov na svete.
debata (8)

Na nástojčivú otázku, prečo začali stúpať ceny potravín, sa núka množstvo odpovedí. Od globálneho otepľovania, sprevádzaného prudkými výkyvmi počasia v podobe záplav, sucha a požiarov, až po rast spotreby mäsa a mliečnych produktov bohatnúcimi vrstvami v rýchlo sa rozvíjajúcej Číne, Indii či Brazílii.

Lenže na to, aby vyrástlo kilogramové kurča, musí pozobať dva kilogramy obilia. Na kilo bravčového mäsa sa minú štyri kilogramy zrna a za hovädzím steakom stoja býčky dokrmované kukuricou. Sú to ľahké počty. Obilie sa stáva vzácnym a jeho cena stúpa.

Najmä ak sa ho vo svetových obilniciach urodí menej a na svetových burzách začnú zrno skupovať finanční špekulanti.

Fukušima natrvalo zmení ceny

Najbližšie roky nesľubujú nič dobré. Globálnu zmenu odštartovala marcová vlna cunami, ktorá zničila japonskú atómovú elektráreň vo Fukušime. Atómkam už odtrúbili Nemci, krátko po nich Taliani. Panický ústup Európanov od jadra a hľadanie spásy v obnoviteľných zdrojoch energie však celkom iste zdraží aj potraviny. O koľko, na to nik nevie presne odpovedať.

„V najbližších dvadsiatich až päťdesiatich rokoch možno v Európe čakať odklon od získavania energie z jadra,“ upozorňuje ekonóm Zdenek Lukas z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (WIIW). A keďže výroba potravín je nemysliteľná bez energií, s istotou možno očakávať, že spolu s ich zdražením sa zdvihnú aj ceny potravín. Najmä keď svet začal premieňať obilniny, repku olejnú, cukrovú repu či trstinu na biopalivá, konštatuje Lukas.

Za tejto situácie sa kardinálne mení pohľad na potravinovú sebestačnosť. Dovozy potravín z druhého konca sveta sa stanú nevýhodné.

„Jablko či hovädzie z Argentíny tamojší farmár a slabo platení sezónni robotníci vyrobia lacnejšie ako ich slovenskí či rakúski konkurenti. Lacno dopestované ovocie však bude prehrávať, pretože ho predraží doprava,“ prognózuje Lukas.

Aký steak na letnú grilovačku

Zo sveta prognóz sa vráťme do reálneho sveta potravín predávaných na Slovensku.

Uprostred grilovacej sezóny jeden zo šéfk uchárov odporúčal spotrebiteľom, aby neváhali a kúpili si na grilovanie argentínsky hovädzí steak.

„Div ma neporazilo, keď som to počul. Doma máme skvelú hovädzinu a niekto dáva do pozornosti zmrazené zámorské mäso, balamutiac ľuďom hlavy, z akých skvelých plemien pochádza,“ komentoval kuchárovu radu chovateľ horského pinzgauského dobytka Ján Paciga, inak podpredseda Svetovej federácie chovateľov tohto vzácneho alpského dobytka.

Mäso v Alpách paseného dobytka považujú Rakúšania za delikatesu. Je krehké a šťavnaté. Takú istú kvalitu mäsa dosahujú aj slovenskí chovatelia pinzgauského dobytka, ktorí ho chovajú v tatranských dolinách.

"Nevšímame si, čo nám leží pri nohách. Nečudujem sa, že v obchodoch máme už len tretinu potravín zo Slovenska, poukazuje na prudký pokles domácich potravín liptovský poľnohospodár.

A len tak mimochodom dodajme: Väčšina slovenského hovädzieho mäsa si nenájde cestu k slovenskému, ale k zahraničnému spotrebiteľovi – ide do Rakúska alebo do Talianska. Nie je to paradox? Svoje vyvezieme k susedom a pre seba dovezieme z druhého konca sveta.

Hamburger – ďakujem, neprosím si

Dražejúce potraviny stavajú do iného svetla vlastnú výrobu potravín. Návrat k sebestačnosti?

Ekonóm Lukas bez zaváhania súhlasí. A zadefinuje návrat k vlastnej výrobe potravín aj ako návrat k spotrebe regionálnych potravín.Lukasovi sa nepáči zuniformovaný potravinový svet.

„Keď vidím, ako sú všetky mestá opásané sieťami reťazcov rýchleho stravovania, prejde ma chuť na jedlo. Všetko je zglajchšaltované – či v Bratislave, Moskve alebo San Franciscu, všade človeku ponúknu tú istú žemľu či bagetu. Neznášam to! Radšej si objednám regionálnu špecialitu, tamojšie pivo a kúpim ovocie rovno z farmárovho sadu,“ vysvetlí postoj uvedomelého regionálneho spotrebiteľa Lukas.

Práve taký spotrebiteľ pomáha domácemu poľnohospodárstvu, svojim farmárom. V Rakúsku nejde o ojedinelý postoj. Tak ako Zdenek Lukas, Čech, ktorý za totality emigroval do Rakúska, sa správa väčšina Rakúšanov. Aj preto rakúske poľnohospodárstvo funguje ako hodinky. Zato slovenské poľnohospodárstvo a jeho potravinové hospodárstvo stoja na križovatke. Výroba klesla na historické minimum, krajina, ktorá sa vedela nakŕmiť, dováža bravčové, hydinu, ovocie i zeleninu. Poľnohospodárstvo sa stalo monokultúrnym. A exportuje zväčša len suroviny.

„Neinkasujeme nijakú pridanú hodnotu. Namiesto mäsa sa vyváža obilie, namiesto oleja repka. Je to zlé a z hľadiska budúcnosti neperspektívne,“ povzdychne si bývalý šéf roľníckej samosprávy Ivan Oravec.

Garancie – nik ich nemá

Dozrel čas na zmenu. Môže ju odpáliť nový zber úrody? Sotva. Žatvu ľudia vnímajú ako súčasť leta, ako profesionálnu záležitosť poľnohospodárov. Zato jednej veci, ktorá so žatvou súvisí, všetci rozumejú – cenám potravín a ich zdravotnej neškodnosti. Národ chce mať záruku, že potraviny sú zdravé a ich ceny do neba neporastú.

„Nemôžeme dať nijaké cenové garancie, ľuďom vieme povedať iba to, že po žatve nevidíme dôvod na ďalšie zdražovanie potravín,“ odpovedá na otázku Ivan Oravec. Uvažuje správne, obilie sa bude predávať za zhruba rovnaké ceny ako pred zberom, pričom cena pšenice dokonca klesla.

Oravec podobne ako Paciga a tisíce ďalších slovenských poľnohospodárov by sa podľa Lukasa nemali obávať o budúcnosť. Hladný svet bude ochotný za potraviny platiť viac. Lenže ekonóm jedným dychom dodáva, že aj výroba potravín bude drahšia a preto to na vlastnej peňaženke pocítia aj spotrebitelia.

Paciga prihrá pár faktov. Spoločnosť Agria v Liptovskom Ondreji, ktorú vedie od revolúcie, zaplatí tohto roku len za naftu o stotisíc eur viac. Nielen preto, že nafta zdražela, ale vláda zrušila farmárom daňovú úľavu na palivo. Zoškrtala aj ďalšie dotácie – napríklad na jeden dospelý kus dobytka už farmár nedostane podporu 148 eur, ale len 109 eur. Ako má slovenský farmár súťažiť s rakúskym, keď má nižšie podpory?

"Jedna únia, jeden trhový priestor, jedna spoločná poľnohospodárska politika, len podpory sú nerovnaké.

O čom sa to vlastne bavíme?" pýta sa Zdenek Černay. Tento senecký farmár vybudoval za dvadsať rokov z troch hektárov dvojtisíchektárovú farmu. V sezóne zamestnáva okolo sto ľudí.

„Teraz sa dozvedám, že veľké farmy majú mať obmedzené priame platby. Za čo? Za to, že veľkosťou prerástli štandardnú západoeurópsku farmu? Vari nás chcú trestať za to, že zamestnávame ľudí, ktorí by inde nenašli uplatnenie? Nechceme nič viac, len rovnaké podmienky, hoci aj za cenu zrušenia dotácií,“ vraví Černay. Úprimné povedané, ale sotva splniteľné. Francúzski ani ostatní západoeurópski farmári si život bez dotácií nevedia predstaviť. Niektoré veľké slovenské družstvá uvažujú, že sa rozdelia a tým sa vyhnú kráteniu dotácií. Pacigovi sa tento krok nepozdáva. Tzv. zastropovanie dotácií považuje za ďalší rafinovaný spôsob, ako si udržať na dištanc slovenských výrobcov potravín. A ako získať pre západoeurópskych farmárov priestor na ďalšie dovozy potravín.

Poľnohospodárstvo áno. Ale aké?

Zdá sa, že výrobu potravín viac ako počasie komplikujú pravidlá. Američania, ktorí najviac presadzujú voľný, ničím neobmedzený obchod s potravinami, sami skryto dotujú cez vývozy potravín svojich farmárov. Majú úrodné oblasti a obrovské plochy pôdy. To im umožňuje skvele kombinovať intenzívnu poľnohospodársku výrobu s extenzívnou a celkomprirodzene vytvárajú prebytky. "Americkí exportéri sa neboja ani vývozov do krajín s neistou platobnou morálkou.

Už vopred je obchod predfinancovaný bankou a v prípade, že odberateľ neplatí, riziko preberá štát," opísal spôsob, akým Američania dobývajú poľnohospodárske trhy vo svete, Lukas.

Slovensko je malý hráč na európskom, nieto svetovom trhu s potravinami, ale to neznamená, že musí byť štatistom, ktorý uvoľňuje svoj priestor iným výrobcom.

Za dvadsať rokov slovenskí odborníci prešli množstvo krajín s vyspelým poľnohospodárstvom. Je naším príkladom rozlohou rovnako veľké Holandsko či Dánsko, americké veľkofarmy či susedné Rakúsko preferujúce rodinné farmy?

„Nemôžeme nič odkopírovať, môžeme len tvorivo uplatniť skúsenosti iných krajín v našich podmienkach,“ uvažuje bývalý generálny riaditeľ Poľnobanky Ľudovít Pósa. Chváli Rakúšanov za to, že investujúc do životného prostredia podporujú horské poľnohospodárstvo, ktoré sa stará o upravenú krajinu. Tá je lákadlom pre turistov počas celého roka, v zime aj v lete.

Mohla by to byť cesta, ktorá by viedla k rozvoju vidieckej krajiny na strednom a severnom Slovensku, myslí si Pósa. Pre nížinný juh treba voliť model intenzívneho poľnohospodárstva.

„Vyjasnime si, čo vlastne chceme,“ žiada Pósa. Možno s ním súhlasiť. Potrebujeme takú koncepciu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá získa podporu naprieč celým spektrom a ktorú bude realizovať minister bez ohľadu na svoje politické tričko. Poľnohospodárstvo má totiž dlhší výrobný cyklus, ako sú voľby do parlamentu konajúce sa raz za štyri roky.

8 debata chyba