S návrhom prišli poslanci za OKS, ktorí reagujú na zákon z čias bývalého ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer). Návrh poslancov bol už v parlamente schválený v prvom čítaní a dnes sa ním bude zaoberať vláda.
Vážny ho odôvodňoval zrýchlením výstavby diaľnic. Začiatkom roka však vyhlásil Ústavný súd niektoré časti tohto zákona za protiústavné. Počas troch rokov platnosti zákon zasiahol spolu približne 1 338 ľudí.
„Štát môže k návrhu zákona pristúpiť dvoma spôsobmi. Buď počká na to, ktorí vlastníci sa budú sami dožadovať náhrady za ujmu, alebo sa k problému postaví aktívne a sám ľudí odškodní,“ zhodnotil Ondrej Dostál, podpredseda OKS a jeden z predkladateľov zákona.
Podľa neho by mal štát pristúpiť skôr k druhej možnosti. Odškodnenie pri diaľniciach je jednou z viacerých oblastí, kde ľudia žiadajú náhrady. Slováci chcú často odškodnenia pri nezákonných väzbách alebo ak im štát poškodil majetok. Napríklad ak sa im hlukom zníži kvalita bývania.
Schválenie návrhu zákona z dielne OKS môže skomplikovať fakt, že Ústavný súd ešte nevydal uznesenie k svojmu rozhodnutiu. Naň si chce počkať aj rezort dopravy. „Po jeho obdržaní zvolíme postup pre prípadné odškodnenie,“ povedal Martin Krajčovič, hovorca ministerstva dopravy.
Podľa poslaneckého návrhu by malo majiteľom pozemkov prislúchať odškodnenie na úrovni 1,2-násobku obvyklej výšky nájmu za pôdu či stavbu. Koľko by takéto odškodnenie štát celkovo vyšlo, nie je jasné.
,,Moje presvedčenie pri príprave a prijímaní tohto zákona bolo, že je na hrane s ústavou, ale nie v tom, že je protiústavný," uviedol exminister dopravy Ľubomír Vážny.
Ak sa poslanecký návrh podarí schváliť, ľudia by mohli žiadať o odškodnenie. Podľa odborníkov by mal však štát zákonom aj zjednodušiť žiadosti o náhradu škôd. ,,Každý človek, ktorý by si žiadal o náhradu, by teraz musel argumentovať rozhodnutím orgánu, že iný štátny orgán v jeho konkrétnom prípade postupoval protizákonne," vysvetlil Richard Drutarovský z občianskeho združenia Za spravodlivé vyvlastňovanie. Pri ,,vyvlastňovacom zákone" však rozhodol Ústavný súd ako o celku, nezaoberal sa jednotlivými prípadmi ľudí. Poškodení by tak mohli mať s takýmto dokazovaním problém.
Až následne by mohli požiadať príslušné ministerstvo o náhradu škody. ,,Zo skúseností, ktoré mám, však ľudia väčšinou pri žiadostiach o odškodnenie na ministerstvách neuspejú," doplnil Martin Štoffa, riaditeľ centra pre práva občanov Via iuris. Poškodení sa tak musia následne obrátiť na súdy.