„Obyčajní ľudia nechápu vážnosť situácie nielen pre Grécko, ale pre celú svetovú ekonomiku,“ hovorí Jan Randolph, rizikový analytik z IHS Global Insight. ,,Politici chcú, aby sme platili len my. A oni nerobia nič," znie typický hlas ulice od 28-ročného gréckeho inžiniera. Politické hádky a odpor k úsporám tak môžu krajinu priviesť až k chaotickému krachu pod ťarchou dlhu vo výške 340 miliárd eur.
Prečítajte si viac o GRÉCKEJ KRÍZE
Príkladom pre Grékov môže byť Lotyšsko. Bývalý pobaltský tiger vzal liečbu predpísanú Medzinárodným menovým fondom v roku 2008 vážne. Prešiel bolestivým prepadom ekonomiky a životnej úrovne, učitelia či lekári sa museli vyrovnať so znížením platov až na polovicu. Krajina sa však vyhla bankrotu a dnes už opäť napreduje a dokáže si sama zabezpečiť potrebné peniaze.
Grécky pacient sa viac podobá na Argentínu, ktorá sa od krachu pred desiatimi rokmi stále nevrátila na finančné trhy. „Veľký problém gréckej spoločnosti je tendencia obviňovať za všetko zlé ostatných,“ vysvetľuje Theodore Couloumbis z think-tanku ELIAMEP.
„Deväťdesiatdeväť percent problémov si Gréci zavinili sami,“ podotýka Randolph. Ak by každý platil dane, deficit by nebol taký vysoký. Gréci nezaplatia až štvrtinu daní, ďalšie straty produkujú štátne firmy, ktorých zamestnanci sú prakticky neprepustiteľní, alebo ľudia poberajúci dôchodky za zosnulých príbuzných.
Prieskumy ukazujú, že až 80 percent Grékov nie je ochotných utiahnuť si opasok, vďaka čomu by prišli ďalšie peniaze od EÚ a MMF. Podľa analytikov však zlyhala vláda Jorgosa Papandrea, keď nedokázala ľuďom jasne vysvetliť katastrofálne rozmery problémov a ich dosah na celú Európu. Politici sa viac pozerajú na reakcie voličov, a nie na širšie súvislosti. „Nemôžem uveriť, čo robia, keď im ponúkajú toľko peňazí,“ reagoval nahnevaný nemenovaný predstaviteľ Európskej centrálnej banky.
Protesty sa rozhoreli aj v Španielsku. Mladých ľudí trápi najmä nemožnosť získať prácu, ľuďom sa nepáčia ani plánované škrty. Krajina doplatila na krátkozraký stavebný rozmach. Rýchly zárobok odlákal od štúdia mnoho mladých Španielov a pritiahol prisťahovalcov z Afriky a Latinskej Ameriky. Bežné boli krátkodobé zmluvy či práca načierno. Práve tieto miesta sa po príchode krízy rušili ako prvé.
Prepustiť staršieho zamestnanca je navyše v Španielsku extrémne drahé. Za každý odpracovaný rok dostáva prepustený pracovník 45-dňové odstupné až do výšky 42 mesačných platov. Aj preto je bez práce až 44 percent ľudí do 25 rokov. Napriek tomu mladí protestujú proti rušeniu istôt, čo je v protiklade s požiadavkou nových pracovných miest.
Vlnou protestov si pred rokmi prešli aj Nemci. Dnes už oceňujú, že sa vďaka vtedy nenávideným reformám krajina rýchlo pozviechala z krízy. A kritizujú protesty Grékov.