Šéf prieskumnej a ťažobnej divízie v spoločnosti Nafta Jozef Levoča hovorí o sklamaní. Väčšinu akcií Nafty vlastní SPP, v ktorom má podiel aj štát. Na vrtoch, ak by boli úspešné, tak mohla profitovať aj štátna kasa.
Nafta vložila vlani a tento rok veľa peňazí aj nádejí do hlbinných vrtov na Záhorí. Hovorilo sa o možných obrovských zásobách plynu. Potvrdili sa tieto domnienky?
Bohužiaľ, prieskumné vrty v minulom roku naše očakávania nesplnili. Na Záhorí sme spravili dva vrty do hĺbky asi 4,5 kilometra. V jednom prípade sa našla voda so stopami plynu. Druhý vrt síce plyn našiel, je však ekonomicky a technicky prakticky nemožné vyťažiť ho.
Pred začatím vŕtania ste robili prieskum, ktorý naznačoval, že budete úspešní. Kde sa stala chyba?
Vo vrte Húšky sa nenachádzala takzvaná pasca, ktorá plyn drží v hĺbke a neprepustí ho do vyšších vrstiev zemskej kôry alebo až do atmosféry. Pasca musí byť vyplnená poréznou horninou, z ktorej je možné plyn ťažiť. Zároveň musí byť umiestnená nad takzvanou matičnou horninou, v ktorej plyn pred miliónmi rokov vznikal. V Húškach je matičná hornina, takisto aj porézna hornina vhodná na ťažbu. Pasca tam však nie je, a tak sa plyn vo veľkých hĺbkach síce v prehistorických dobách vytvoril, počas miliónov rokov však z rezervoáru unikol. Dokazujú to aj stopy plynu, ktoré sú dodnes vo vode z toho vrtu.
Aká bola situácia v druhom vrte?
Na rozdiel od vrtu Húšky neďaleko obce Závod bola prítomná aj pasca. Tam však chýbala porézna hornina s dostatočnou priepustnosťou, takže plyn sa odtiaľ v súčasnosti prakticky nedá vyťažiť.
Robili podobne hlboké prieskumné vrty aj v iných krajinách?
Nielen v iných štátoch, ale aj na Slovensku. Asi pätina plynu, ktorý ťaží naša spoločnosť, pochádza z takýchto vrtov. Z veľkých hĺbok ťažia sčasti plyn napríklad aj Rakúšania.
Ako ste postupovali pred začiatkom vŕtania?
Jeden z najjednoduchších spôsobov je prieskum v rakúskych Alpách. Celý masív totiž postupne prechádza do hĺbky pod Záhorím, a tak sa dá zistiť, akú má štruktúru. Využili sme aj v súčasnosti najlepší spôsob, takzvanú trojdimenzionálnu seizmiku. Aj tá však má svoje obmedzenia, najmä vo väčších hĺbkach. Pomôže však identifikovať štruktúru a dokáže spresniť, kde by sme mali začať vŕtať. Toto všetko sme spravili. Jedinou stopercentnou prieskumnou metódou je však v súčasnosti využitie prieskumného vrtu.
Pri prieskumných vrtoch sa zvyčajne udávajú percentá pravdepodobnosti, že budú úspešné. Koľko percent to bolo v prípade vrtov na Záhorí?
Celková pravdepodobnosť úspechu sa v týchto vrtoch šplhala od pätnásť do 28 percent.
Aké boli náklady na tie vrty?
Nepríjemné je, že náklady rastú v závislosti od hĺbky. Čím hlbšie sa snažíme preniknúť, tým sú zložitejšie geologické a technické podmienky. S rastom hĺbky totiž rastie tlak i teplota. V tej cieľovej hĺbke je teplota asi 130 stupňov a tlak asi štyridsať megapascalov. Na porovnanie, podobný tlak by vyvinulo asi štyristo atmosfér Zeme. Ale aby som sa vrátil k nákladom – peniaze vynaložené na vrt v Húškach sa delili medzi nás a rakúsku OMV. Druhý vrt sme hradili z nášho vlastného rozpočtu. Celkovo cena vrtov dosiahla asi devätnásť miliónov eur.
Nebolo to mrhanie peniazmi? Pre laikov by pravdepodobnosť mohla byť nízka.
V prieskume palív je neistota bežnou súčasťou výkonu podnikateľskej činnosti. Napríklad pri vŕtaní na miestach, kde sa ešte nikdy neťažilo, sa zvyčajne dosahuje pravdepodobnosť od desiatich do pätnástich percent. Hazardovanie s peniazmi to však určite nebolo. Spravili sme si dôkladnú ekonomickú analýzu, ktorú sme spojili s pravdepodobnosťou. Čísla hovorili, že by sa to malo oplatiť.
Keby sa vo vrtoch podarilo plyn nájsť, koľko by ste na tom zarobili?
Očakávaný zisk je naším obchodným tajomstvom, preto o ňom nemôžem hovoriť. S prihliadnutím na pravdepodobnosť úspechu naše odhady hovorili o potenciálnom objeme stoviek miliónov kubíkov plynu.
Ak už nie je možné vyťažiť z vrtov zemný plyn, môžu byť inak prospešné?
Z obidvoch vrtov máme množstvo údajov, vrátane vzácnych vzoriek hornín. Zjednodušene povedané, všetky tieto dáta nám pomôžu určiť, či má zmysel pokračovať v tomto koncepte hľadania plynu. Údaje totiž vysvetľujú, prečo sa plyn nepodarilo nájsť a či sa môže nachádzať inde.
Znamená tento neúspech, že na Záhorí sa už neoplatí otvárať nové ložiská plynu?
Kuvajt z nás nikdy nebude. Najväčšia časť už bola objavená a vyťažená. Na Záhorí sa totiž za posledných päťdesiat rokov vyťažilo asi 22 miliárd kubíkov plynu. Naša aktivita sa teda zameriava na okolia už existujúcich ložísk. V roku 2011 plánujeme spraviť päť vrtov do hĺbky dvoch kilometrov. Ďalšie kroky v hlbokom prieskume budú závislé od komplexného zhodnotenia dát z vrtov realizovaných v minulom roku.
Jozef Levoča
V roku 1993 absolvoval Technickú univerzitu v Košiciach. Do Nafty nastúpil ako špecialista na matematické modelovanie podzemných zásobníkov plynu. Neskôr šéfoval prieskumnému odboru. V súčasnosti je riaditeľom divízie Prieskum a Ťažba.