Šéf centrálnej banky Jean-Claude Trichet pri poslednom zasadnutí urazene opustil rokovanie, keď šéf ministrov financií a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker začal hovoriť o možnej zmene štruktúry gréckeho dlhu. Píše o tom denník Financial Times.
Trichet však nezostal len pri demonštrácii svojho nesúhlasu a pohrozil, že v prípade reštrukturalizácie, ktorej miernejšiu podobu politici nazývajú reprofilácia, Európska centrálna banka odmietne nakupovať akékoľvek nové dlhové nástroje, ktoré Grécko vydá. To by v podstate znamenalo, že ECB sa odmietne zúčastniť na prípadnej dobrovoľnej reštrukturalizácii a odmietne pristúpiť na straty plynúce z neplnenia gréckych záväzkov. Centrálna banka má grécke dlhopisy za zhruba 50 miliárd eur, čo je jeden z najväčších objemov v celej EÚ.
ECB podľa Tricheta navyše odmietne poskytnúť kapitál gréckym bankám, ktoré by sa v prípade reštrukturalizácie ocitli v obrovských problémoch. Ratingové agentúry by totiž aj miernu formu zmeny štruktúry dlhu považovali za bankrot a všetky grécke cenné papiere by okamžite ohodnotili ratingom „C“. Pre centrálnu banku by tak neboli ďalej prijateľné.
„To v podstate znamená, že ECB bojkotuje Junckerov hlúpy plán,“ píše analytický internetový server Eurointelligence, podľa ktorého by Gréci v prípade takéhoto scenára počas niekoľkých dní opustili eurozónu a vrátili sa k drachme.
Trichet nie je jediným predstaviteľom centrálnej banky, ktorý ostro odmieta úvahy ministrov financií eurozóny. Podľa Jürgena Starka, člena výkonnej rady ECB, by reštrukturalizácia zlikvidoval kapitál gréckych bánk a dlhopisy krajiny by naďalej neboli pre nikoho prijateľné.
Jeho kolega Lorenzo Bini Smaghi kritizuje krajiny eurozóny za termín „mäkká reštrukturalizácia“, podľa neho ide len o prázdny slogan. „Keď prihliadneme, ako finančné trhy pracujú, každý by sa mal nad používaním bezvýznamných fráz zamyslieť, pretože Grécko za to zaplatí,“ povedal.
Samotné Grécko sa pojmu reštrukturalizácie úplne vyhýba a teraz sa sústreďuje na rokovania s Medzinárodným menovým fondom a EÚ o uvoľnení ďalšej časti z prisľúbenej finančnej pomoci, hoci hospodárenie krajiny sa vláde vymyká z rúk. V Grécku pôsobí spoločná misia MMF a EÚ, ktorá podľa gréckeho denníka Kathimerini dostala ubezpečenie, že vláda zdvojnásobí objem úsporných opatrení na tento rok z troch miliárd eur na celkovo šesť miliárd eur.
Nové úspory budú zahŕňať ďalšie prepúšťanie štátnych zamestnancov a zmrazenie náboru nových. Podľa gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea by štátnu správu malo opustiť až 150 000 ľudí.