„V civilizovanom svete sa podporujú upozornenia zvnútra firiem na korupciu, neefektivitu, obchádzanie predpisov či ničenie životného prostredia,“ vymenoval Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Ľudia, ktorí také oznámenia robia, majú v niektorých štátoch aj zvláštnu právnu ochranu. „Nemožno ich prepustiť ani sekírovať v práci,“ dodal Kunder. Možno aj preto sa často objavujú rôzne anonymy. Podobne ako v prípade zamestnancov štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti. List adresovaný aj samotnému ministrovi dopravy odmietli zo strachu o stratu práce podpísať.
Diaľničná spoločnosť hovorí o „zámernom poškodzovaní dobrého mena spoločnosti“. „Anonym je plný nepravdivo interpretovaných a silne emotívne podfarbených tvrdení,“ uviedol v odpovedi na list Alan Sitár, šéf diaľničnej spoločnosti.
Aj keď sa nepotvrdili všetky informácie z listu, napríklad školenie v päťhviezdičkovom hoteli sa malo naozaj konať. V školiacej firme v minulosti naozaj pôsobil súčasný poradca ministra dopravy. Potvrdilo sa aj to, že firma na presun dát za vyše 300-tisíc eur bola vybraná bez verejnej súťaže.
V zahraničí sú napríklad v niektorých prípadoch ľudia aj odmeňovaní podielom zo sumy, o ktorú by štát bez ich prispenia prišiel. Prvý zákon na ochranu informátorov v Spojených štátoch prijali v roku 1863.
„Snažili sa ním znížiť rozsah podvodov pri armádnych dodávkach počas občianskej vojny,“ vysvetlil Kunder. Za takmer 150 rokov sa okolo informátorov vytvorila celkom rozsiahla legislatíva. „My nijaký taký zákon doteraz nemáme,“ dodal Kunder.