„Vlaky InterCity či EuroCity sú zvyčajne fajn, nie vždy však cestujem týmto typom vlakov a navyše málokedy si dokážem dopredu presne naplánovať cestu,“ hovorí Petrík.
Miestenky si nekupuje ani Trnavčanka Michaela Orechová. „Prakticky každý deň cestujem vlakom medzi Trnavou a Bratislavou. Nie je nič nezvyčajné, že ráno či popoludní je vo vlakoch toľko ľudí, že musia stáť v uličke. Vagóny však železničiari do súpravy nepridajú,“ pohoršuje sa Orechová.
Niektorí cestujúci ťažia z toho, že nastupujú v prvej stanici a vystupujú až na konečnej. „Chodievam z Prievidze do Bratislavy. Auto nemám a autobusom cestovať nechcem, neraz sa tam nedá dýchať. Ja síce vždy sedím, vo vlaku však neraz býva toľko ľudí, že je preplnená aj ulička,“ podotýka Tatiana Czanderová z Prievidze.
Nižšiu cenu, vyššiu rýchlosť a väčšie pohodlie ako v autobusoch využíva aj ďalšia cestujúca, ktorá trasu medzi Bratislavou a Prievidzou absolvuje zvyčajne dvakrát za mesiac. „Na druhej strane som však počas zimy neraz išla v úplne nevykúrenom vlaku. Všetci sme si obliekli veci, ktoré sme niesli so sebou, a v kupé sme sa tak pomaly ani hýbať nedokázali. Aj tak nám ešte bola zima,“ spomína pani Jarmila z Prievidze a dodáva, že v lete sa z niektorých vlakov zase stávajú sauny. „Najmä vtedy, keď vlak stojí na železničných staniciach, potíme sa ako ,somár v kufri', lebo vetranie je tam v podstate neúčinné.“
Počuť takýto názor však vôbec nie je nič nezvyčajné. „Je skutočne úžasné, že železničiari majú dosť peňazí na platy troch-štyroch sprievodcov, ktorí sa za pár desiatok minút vymenia v jedinom vlaku. Na kúrenie a upratovanie však železnice eurá vraj nemajú,“ hovorí so zveličením Marek Petrík z Previdze. „Tiež žasnem, akí sú vedúci v železničnej spoločnosti predvídaví. Vedia, že vo vlaku bude mnoho ľudí, a napriek tomu do súpravy nepridajú vozne. Veď, koniec koncov dvojhodinové prešľapovanie v uličke vagóna z jednej nohy na druhú prospieva cievam,“ usmieva sa Petrík.
Napriek trampotám s cestovaním sa všetci opýtaní tešia na veľkonočné sviatky. „Keď si predstavím, ako budem dievčiny v našej dedine naháňať s korbáčom, a najmä veľkým kýbľom vody, cestuje sa mi domov lepšie aj v preplnenom vlaku,“ zdôvodňuje Matej Jarošík. „Ak bude vo vlaku horúco, zvyčajný pád do potoka, ktorý spôsobia moje kamarátky, ma znormalizuje,“ hovorí s úsmevom obyvateľ obce neďaleko Košíc.