Problémy sú aktuálne aj s hľadaním peňazí na pokračovanie diaľnice zo Žiliny v smeroch na Košice a Poľsko. Bez diaľnice fabriky ťažko menia výrobu na nové podmienky na trhu.
„Tam, kde je diaľnica, je aj život a rozvoj,“ povedal Pavol Čorba, hovorca Žiliny. Silnými stránkami Žilinského okresu sú poloha, rozvojový potenciál, úroveň vzdelania ľudí a stav technológií.
„Čo ma však prekvapilo, je, že za Žilinou výrazne zaostávajú okolité okresy. Nedeje sa tu tak niečo podobné ako v Bratislavskom kraji, kde všetky susedné okresy profitujú z blízkej polohy k hlavnému mestu,“ povedal Martin Krekáč, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska. Dôvody vidí v zlej orientácii výroby kysuckých firiem ešte z čias komunizmu.
„Následne nebol dobre zvládnutý prechod na trhové hospodárstvo a boj s konkurenciou,“ dodal Krekáč. Regióny severného Slovenska sú tiež podľa neho dosť preľudnené vzhľadom na ponuku pracovných príležitostí.
Susedný okres Čadca je v hodnotení podnikateľského prostredia až na 61. mieste. „Napriek tomu sa tu žije dobre, ľudia sú spokojní a chudobu nepociťujú, keďže mnoho z nich cestuje za prácou. Dá sa povedať, že čím horšie sú podmienky – tým viac sa ľudia snažia,“ povedala Silvia Cisáriková, hovorkyňa mesta Čadca.
Za robotou tak ľudia dochádzajú do firmy Ina Kysuce, žilinskej Kie či susedného Česka. Taký je aj osud Petra Orendáča z kysuckej dedinky Zákopčie. Ten po škole chvíľu pracoval v miestnej krčme ako čašník.
„V tomto zamestnaní som veľa nezarobil a tak už sedem rokov chodím na týždňovky do Třineckých železiarní,“ povedal Orendáč. Tu ako frézar mesačne zarobí viac, ako je priemerný mesačný plat na Slovensku. Za vyšším zárobkom však stoja 12–hodinové denné či nočné zmeny.
O niečo menej za Žilinou zaostáva ďalší susedný okres Kysucké Nové Mesto. Ten je v kvalite podnikateľského prostredia tesne pod celoslovenským priemerom na 34. mieste.
„Čo sa práce týka, tak zlatou baňou tu je zamestnanie u výrobcu ložísk INA Kysuce,“ povedal Radovan Masnica. Robotník v INE mesačne zarobí aj 750 eur v čistom. Pred krízou pracoval ako manažér a potom sa snažil zamestnať aj v Bratislave. Nako-niec však skončil doma a so svojou prácou je spokojný.
„Tu mám všetkých svojich priateľov z detstva i rodinu. V porovnaní s hlavným mestom síce zarobím menej, lenže aj životné náklady sú tu oveľa nižšie,“ dodal Masnica. Na porovnanie, starší zrekonštruovaný štvorizbový byt sa v Kysuckom Novom Meste bežne predáva za 62–tisíc eur. V hlavnom meste Slovenska sa však ponuky pod stotisíc eur objavujú len zriedka. „Doma si tiež z platu nemusím odrátať až 150 eur, ktoré by som v hlavnom meste dal za nájom,“ uzavrel Masnica. Podľa analýzy podnikateľského prostredia Slovenska je výhodou severných okresov aj vysoká motivácia zamestnancov k produktívnejšej práci.