Stalo sa tak po tom, čo premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) po Koaličnej rade pred týždňom kritizovala činnosť úradu. Šipoš oznámil svoje odstúpenie z funkcie predsedovi Národnej rady SR Richardovi Sulíkovi, keďže podľa novely zákona o verejnom obstarávaní, platnej od 1. apríla tohto roka, predsedu úradu menuje a odvoláva parlament na návrh vlády. O svojom rozhodnutí predseda úradu tiež informoval predsedníčku vlády.
„Výkon funkcie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je náročná a zodpovedná činnosť. Od vymenovania do tejto funkcie som vždy konal štandardným postupom pri ochrane verejného záujmu a som presvedčený, že som vedome nepochybil. Okolnosti, ktoré sa vyskytli, ma utvrdili, že som nemohol konať inak, keď chcem naďalej zostať pri svojich ľudských hodnotách a zásadách,“ zdôvodnil Šipoš v pondelok svoje rozhodnutie odstúpiť z postu predsedu úradu na jeho webovej stránke.
Premiérka po rokovaní Koaličnej rady v pondelok 4. apríla upozornila, že úrad zrušil 111 z 220 verejných obstarávaní. „Mám niekoľko sťažností na prácu ÚVO,“ konštatovala Radičová. Súčasný podpredseda úradu Marek Vladár je podľa premiérky v jasnom konflikte záujmov. Vláda sa mala touto témou zaoberať na minulotýždňovom výjazdovom zasadnutí, čo sa však nestalo. Vladár počas bývalej vlády zodpovedal za verejné obstarávanie na ministerstve vnútra a úrad už po jeho príchode rozhodoval aj o zákazkach na vytvorenie registra fyzických osôb a elektronických identifikačných kariet, ktoré predtým pripravoval. Vláda Roberta Fica (Smer) vymenovala Šipoša za predsedu ÚVO 7. júla po dohode s Radičovou, podpredsedom úradu sa vtedy zároveň stal Vladár na návrh predsedu úradu.
Radičová po stretnutí so Šipošom 5. apríla v spoločnom vyhlásení informovala, že rozhodnutia ÚVO trvajú niekedy celé mesiace a v značnom rozsahu zastavujú proces verejného obstarávania. Premiérka informovala Šipoša, že ho požiada písomne o zaslanie oficiálnych informácií v štrukturovanej forme, nakoľko podľa jej dostupných informácií sa od nástupu vlády pod jej vedením vo zvýšenej miere rušia verejné obstarávania. Zdôraznila pritom, že jej záleží na verejnom obstarávaní v zmysle zákona a zároveň na vytvorení predpokladov pre zrýchlené čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie. Obsahom stretnutia bola nespokojnosť strán vládnej koalície s činnosťou úradu. Radičová na stretnutí uviedla niektoré nevyhnutné opatrenia na zlepšenie činnosti ÚVO. Ide napríklad o vypracovanie metodického usmerňovania pre obstarávateľov či návrh postupu v súvislosti s aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní, platného od 1. apríla, po prijatej poslaneckej novele v nadväznosti na vykonávanie povinných elektronických aukcií. Potrebné je tiež zlepšiť stav zverejňovania rozhodnutí úradu po vykonaných kontrolách pred, ale aj po podpise zmluvy, vrátane upozorňovania na najčastejšie chyby.
Predseda ÚVO potvrdil spoločný záujem na čistote procesu verejného obstarávania a v krátkosti vysvetlil premiérke postup pri metodickom usmerňovaní, ktoré bolo pre ďalšie konanie úradu v prípadných podnetoch uchádzačov záväzné. Úrad podľa Šipoša po schválení poslaneckej novely zákona o verejnom obstarávaní aj v spolupráci s odbornou verejnosťou pripravil štandardy kvality a metodické usmernenie pre elektronické aukcie.
Radičová mala požiadať úrad aj o vyjadrenie k sťažnosti na tender Železníc Slovenskej republiky na modernizáciu trate Zlatovce – Trenčianska Teplá. Úrad začiatkom marca nariadil tender zrušiť na základe kontroly spôsobu zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy. Zdôvodnil to porušením princípu transparentnosti a nediskriminácie uchádzačov pri verejnom obstarávaní. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia úradu do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu. Úrad trvá na tom, že v tomto prípade konal štandardným postupom pri ochrane verejného záujmu podľa platného zákona o verejnom obstarávaní.