„Z krajín so zavedeným bankovým odvodom do špeciálneho fondu peniaze odvádzajú napríklad Nemecko a Švédsko. Vo väčšine krajín však takto získané financie putujú priamo do štátneho rozpočtu,“ tvrdí Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie.
Mikloš vlani odmietal bankovú daň v čase, keď ňou opozícia chcela nahradiť zvyšovanie DPH. V takom prípade by však daň musela byť podstatne vyššia ako v iných krajinách, aby ročne vyniesla aspoň 185 miliónov eur.
Neskôr minister pripustil zavedenie dane koordinovane v rámci EÚ. Keď sa však ukázalo, že únia jednotnú bankovú daň zavedie najskôr v rokoch 2013 až 2014, Slovensko sa rozhodlo konať skôr. Výnos z dane by mal smerovať do garančného fondu, ktorý sa pravdepodobne zlúči s fondom ochrany vkladov.
„Daň sa bude počítať z pasív mínus vlastné imanie a mínus chránené vklady,“ spresnil Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií. Percentuálna výška nového odvodu zatiaľ ešte nie je určená. Ak by išlo o rovnakú úroveň ako vo Švédsku, 0,036 %, slovenské banky by ročne navyše zaplatili okolo deväť miliónov eur.
| Krajiny s už zavedenou bankovou daňou | ||
| štát | **sadzba*** | kam peniaze idú |
| Švédsko | 0,036 % | fond |
| Nemecko | 0,02 % až 0,04 % | fond |
| Francúzsko | 0,25 % | rozpočet |
| Veľká Británia | 0,075 % | rozpočet |
| Maďarsko | 0,15 % | rozpočet |
| Rakúsko | 0,055% až 0,085 % | rozpočet |
| *ide o sadzbu z pasív, od ktorých sa odpočíta vlastné imanie a chránené vklady, | ||
v prípade Francúzska je sadzba z rizikovo vážených aktív .[bc4 tar fs10]{valign:top} |||
Zdroj: Slovenská banková asociácia, Pravda
Opozícia naznačovala, že banky si môžu dovoliť viac, keďže ich vlaňajšie čisté zisky presiahnu 500 miliónov eur. Vláda však namietala, že potom by sa mohli viac zdaňovať napríklad aj ziskoví mobilní operátori. Opozícia súčasnej vláde vyčíta neskoré zavedenie bankového odvodu.
„My sme navrhovali kombináciu, bankový odvod by nahradil zvýšenie DPH a do štátneho rozpočtu by išiel dovtedy, kým by deficit neklesol pod tri percentá,“ povedal Peter Kažimír, poslanec Smeru. Po skonsolidovaní verejných financií aj opozícia súhlasí s tým, že bankový odvod bude slúžiť na vytvorenie garančného fondu.
Banky namietajú, že daň môže zdražiť ich služby. Rezort financií to odmieta. Dôvodom, prečo daň chce skôr ako únia, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. „Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,“ vysvetlil nedávno Mikloš.
Banky sa vytvoreniu nového garančného fondu nebránia, prekáža im len rýchlosť postupu. „Nevidíme dôvod na urýchlené zavádzanie bankových odvodov na Slovensku, keďže náš bankový sektor je stabilný a v časoch krízy bol oporou ekonomiky,“ povedal Laznia.
Analytici bankovú daň nepovažujú za dobrý nápad. „Je to zavedenie kolektívnej viny, ktoré najviac postihuje tých, čo sa správali zodpovedne,“ povedal Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií. V štátoch s už zavedenou bankovou daňou totiž rovnako zaplatia finančné domy, ktoré žiadnu pomoc nepotrebovali, ako aj tie, ktoré štátne peniaze zachránili od krachu. Vytvorením garančného fondu sa komisia snaží zabrániť zamrznutiu finančného sektora z roku 2008.
| Koľko by banková daň priniesla peňazí |
| Smer navrhoval až 1,35-percentný odvod z vybraných vkladov, čo malo ročne vyniesť najmenej 185 mil. eur. Strana naznačovala, že banky si to môžu dovoliť, keďže ich čistý zisk vlani predbežne dosiahol vyše 500 mil. eur |
| Pravica veľké zdanenie bánk odmietla s tým, že potom by mohla zdaňovať dodatočne aj iné ziskové sektory |
| Ministerstvo financií však predsa ide bankovú daň zaviesť. Ak by napríklad Slovensko pristúpilo k sadzbe, akú pre banky používa Švédsko, ročný výnos by dosiahol 9,3 mil. eur |
Zdroj: Slovenská banková asociácia, Pravda