Fíni sa vzpriečili, pôvodny euroval nechcú posilniť

Fínsko blokuje prípadnú dohodu eurozóny o navýšení peňazí v súčasnom záchrannom fonde (EFSF).

22.03.2011 11:15
euro, peniaze, účty, faktúry, dane, odvody Foto:
Ilustračné foto
debata (6)

Krajinu, ktorej vláda patrí medzi jedny z najviac proeurópskych, čakajú budúci mesiac dôležité voľby a v prieskumoch výrazne silnie populistická a protieurópska strana Praví Fíni. Súčasná vláda sa tak bojí schváliť navýšenie fondu, aby protieurópske nálady v krajine ešte nevzrástli. Píše o tom v utorok denník Financial Times.

Eurozóna chce zvýšiť úverovú kapacitu EFSF až na 440 miliárd eur, aby zabezpečila stabilitu eura počas prípadnej reprízy dlhových kríz. Krajiny platiace jednotnou európskou menou síce prispeli už vlani v máji do záchranného fondu 440 miliardami eur, 190 miliárd eur však predstavuje rezerva, ktorá slúži na to, aby si EFSF udržal najvyšší možný rating AAA. Navýšenie kapacity fondu tak v skutočnosti znamená, že členské štáty budú musieť navýšiť svoj doterajší príspevok.

Podľa očakávania expertov i médií sa mala eurozóna na navýšení kapacity dohodnúť už na mimoriadnom summite, ktorý sa uskutočnil 11. marca v Bruseli. Únijný prezident Herman Van Rompuy a šéf Európskej komisie José Barroso však prekvapujúco tento kompromis na záverečnej tlačovej konferencii neoznámili. Za ich zdržanlivými komentármi bolo zablokovanie rokovaní fínskou vládou, čo vychádza najavo až teraz.

„Počas posledných stretnutí EÚ nám príliš veľa priateľov nezostalo. To je pravda,“ povedal FT fínsky minister financií a šéf fínskej stredopravej Národnej koaličnej strany Jyrki Katainen. Navýšenie záchranného fondu eurozóny je však háklivou témou predovšetkým pre fínsku premiérku Mari Kiviniemiovú, ktorej strana Fínsky stred sa podľa prieskumov prepadla až na tretie miesto za Pravých Fínov, ktorých vedie charizmatický euroskeptik Timo Soini.

Strana súčasnej ministerskej predsedníčky má pritom korene na fínskom vidieku, kde rastie nespokojnosť s príspevkami krajiny na záchranu Grécka a Írska. Euroskeptici túto situáciu využili na posilnenie svojho vplyvu a vzhľadom na to, že Praví Fíni môžu voľby podľa analytikov vyhrať, o navýšenie kapacity EFSF by mohol napokon v úlohe premiéra rozhodovať Soini. Dohoda eurozóny by tak nakoniec pravdepodobne padla, pretože na schválenie tohto kompromisu je treba jednomyseľnosť.

Navýšenie fondu už odmietol európsky výbor fínskeho parlamentu, ktorý navyše čaká 17. apríla rozpustenie. Akékoľvek rozhodnutie eurozóny pred týmto dátumom je tak veľmi nepravdepodobné.

„Nemám mandát parlamentu, aby som navýšenie fondu schválila,“ posťažovala sa vo Financial Times fínska premiérka. Podľa nej by jej súhlas s nárastom príspevku do EFSF znamenal zvolanie mimoriadneho zasadania fínskeho parlamentu. „Bolo by to veľmi, veľmi zložité. Povedala by som dokonca nemožné, pretože ide o veľmi horúcu tému,“ dodala.

6 debata chyba