Do nového eurovalu dá Slovensko aj hotovosť. Má byť menšia

Ministri financií eurozóny sa dohodli na vytvorení nového eurovalu. V hotovosti do neho štáty nalejú 80 miliárd eur. Má sa zmeniť spôsob výpočtu výšky príspevku.

21.03.2011 20:29
Peniaze, euro, bankovky Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

Ministri financií sa v pondelok zhodli na vytvorení takzvaného stáleho stabilizačného mechanizmu (ESM). Ten po roku 2013 nahradí súčasný záchranný fond (EFSF), ale bude zadlženým štátom požičiavať lacnejšie. K dispozícii má mať celkovo 500 miliárd eur. Uviedol to námestník českého ministra financií Tomáš Zídek.

Dohodu musí potvrdiť summit EÚ, ktorý sa koncom týždňa uskutoční v Bruseli.

Členské štáty eurozóny prispejú do pokladnice ESM celkovo 80 miliardami eur v hotovosti. Ďalších zhruba 620 miliárd bude mať mechanizmus k dispozícii na vyžiadanie v prípade, že sa niektorý zo štátov dostane do problémov napríklad ako Grécko či Írsko v nedávnej minulosti. Časť peňazí, približne 200 miliárd eur, poslúži ako rezerva. Na poskytovanie úverov tak ESM bude mať celkovo 500 miliárd eur.

Nový stabilizačný mechanizmus by mal poskytovať úvery za výhodnejších podmienok než doterajší záchranný fond. V prípade úverov so splatnosťou tri roky by úroková sadzba mala byť približne o tretinu nižšia ako doteraz. Pri úveroch so splatnosťou dlhšou ako tri roky by mala byť lacnejšia približne o štvrtinu.

Zmeny pri rozpočítavaní príspevku pomôžu Slovensku

Členské štáty sa tiež zhodli, že zmenia „kľúč“, podľa ktorého sa rozpočítavajú príspevky členských štátov eurozóny. Doteraz ich výška závisela z polovice od výšky HDP a z polovice od počtu obyvateľov jednotlivých krajín, nanovo sa bude príspevok zo 75 percent odvíjať od výšky národného dôchodku, z 12,5 percenta od hrubého domáceho produktu a z 12,5 percen­ta bude závisieť od počtu obyvateľov.

Slovensko kvôli zmene kľúča ušetrí značné finančné prostriedky. Podľa ministra financií Ivana Mikloša Slováci takto ušetria približne 1,17 miliardy eur. Mikloš si však myslí, že eurozóna mohla ísť v zmene vypočítavania jednotlivých príspevkov ešte ďalej.

„V kľúči by vôbec nemal byť počet obyvateľov. Počet obyvateľov je výrazne zlý a nespravodlivý pre všetky chudobnejšie krajiny. Je to rovnaká situácia ako by ste chceli od chudobného človeka, aby zaplatil daň z príjmu 40 percent, pričom bohatý by zaplatil desať percent z príjmu . Takáto situácia je absurdná,“ povedal Mikloš po skončení rokovaní ministrov financií eurozóny.

Česko sa podľa Zídeka do ESM nezapojí, hoci nový mechanizmus bude otvorený aj krajinám, ktoré neplatia jednotnou európskou menou. Aj pre Čechov by bol nový spôsob výpočtu príspevku výhodný. Podľa Zídeka by to príspevok pôvodne vo výške približne 100 miliárd českých korún skresalo na niekoľko desiatok miliárd korún.

Samotné zapojenie do nového stabilizačného mechanizmu podmienkou prijatia eura nebude, bude iba jeho dôsledkom. „V texte je vložená poznámka pod čiarou, ktorá hovorí, že vstup do eurozóny je samostatnou záležitosťou a až dôsledkom vstupu do eurozóny je vstup do európskeho stabilizačného mechanizmu,“ uviedol Zídek.

Nový euroval bude finančnou inštitúciou

Nový euroval bude sídliť v Luxemburgu, rovnako ako súčasný záchranný fond eurozóny a vznikne na základe zmluvy medzi členskými štátmi eurozóny. Súčasný EFSF funguje ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ESM bude finančnou inštitúciou.

„Zhodli sme sa, že ESM bude mať vlastné charakteristiky, ktoré zabezpečia dlhodobo stabilitu eurozóny a bude medzinárodnou finančnou inštitúciou,“ povedal šéf ministrov financií eurozóny a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

V čele európskeho stabilizačného mechanizmu bude stáť rada guvernérov zložená z ministrov financií eurozóny. Hlasovacie právo však budú mať aj ďalší – eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti a šéf Európskej centrálnej banky, ktorí budú v ESM pôsobiť ako pozorovatelia.

5 debata chyba