Podľa nej ide o to, aby sa nezaťažili živnostníci s nižšími príjmami, ktorí sú v porovnateľnej situácii so zamestnancami. Malo by sa tiež podľa Radičovej zohľadniť špecifické postavenie živnostníkov pri prípadnom zvyšovaní ich odvodového zaťaženia.
„Bolo navrhnutých niekoľko spôsobov a bude na pracovnej skupine, pre ktorý zo spôsobov sa rozhodne,“ povedala premiérka. Ani po zvýšení odvodov pre živnostníkov tieto odvody podľa premiérky „ani zďaleka“ nedosiahnu odvodovú záťaž pre zamestnanca.
Hlavnou ambíciou zmien v daniach a odvodoch je podľa Radičovej pripraviť všetko pre to, aby sa prešlo k jednotnému výberu daní, ciel a odvodov. Odvodový systém by tak mal byť podľa nej jednoduchší a menej administratívne náročný. „Materiál nemá ambíciu riešiť reformu daní a odvodov,“ skonštatovala. Predseda KDH Ján Figeľ označil súčasný stav pri platení odvodov za neudržateľný. Priemerný zamestnanec podľa neho zaplatí za rok štvornásobnú výšku odvodov ako priemerný živnostník a to sa podľa neho musí zmeniť.
V súvislosti s pripravovanými zmenami v Zákonníku práce Radičová skonštatovala, že sa diskutuje o skúšobnej lehote, odstupnom a výpovednej lehote vo vzťahu k flexibilite pracovného kódexu. V utorok podľa nej ministerstvo práce predloží navrhovanú novelu Zákonníka práce do pripomienkového konania. Pri zmenách v druhom dôchodkovom pilieri by sa mali podľa Radičovej udržať súčasné garancie a vďaka vzniku nového fondu by sa mal vytvoriť priestor na väčšie výnosy pre tých, ktorí sú ochotní podstúpiť väčšie riziko pri investovaní. Uvítala by, ak by sa na zmenách v druhom pilieri zhodli všetky strany naprieč politickým spektrom.
Takmer 230 tisíc samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) by mal po reforme daní a odvodov klesnúť ich čistý príjem. Dôvodom je najmä zvýšenie ich vymeriavacieho základu pri platení odvodov, ako aj nárast základu dane, keďže základ dane sa už nemá znižovať o zaplatené odvody. Približne 170,2 tis SZČO so ziskom z podnikania pred zdanením a odvodmi nad 3 416 eur do 8 162 eur sa má príjem znížiť v priemere o 8,4 %, resp. o 312,6 eur ročne. Zvyšnej skupine znevýhodnených SZČO, ktoré majú zisk z podnikania pred zdanením a odvodmi od 8 163 eur do 84 706 eur ročne, má príjem po reforme klesnúť v priemere o 11,2 %, resp. o 1 208,4 eura ročne. Vyplýva to z návrhu reformy daní a odvodov, ktorý pripravilo ministerstvo financií.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má po reforme zvýšiť. Základ dane pri určovaní vymeriavacieho základu na sociálne poistenie by sa totiž nemal deliť číslom 2 a pri určovaní vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie by sa nemal deliť číslom 2,14. Na SZČO by sa mala vzťahovať 9-percentná sadzba na zdravotné poistenie namiesto súčasnej 14-percentnej a sadzba na sociálne poistenie by mala klesnúť zo súčasných 33,15 % na 16 %. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie.
Minimálny vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov má podľa jedného z pracovných návrhov tvoriť 3,38-násobok životného minima, čo je 641 eur. Tým sa podľa rezortu financií zachová výška minimálnej platby do poistných systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia na súčasnej úrovni. Pre zdravotný a sociálny odvod sa uvažuje so stropom na úrovni 20-násobku životného minima (pre rok 2012 by predstavoval 3 793 eur) rovnako pre zamestnancov, SZČO a ľudí pracujúcich na dohody. V hre však podľa ministra financií Ivana Mikloša zostáva aj to, že by sa minimálny a maximálny vymeriavací základ naviazali na priemernú mzdu na Slovensku. Sociálny odvod pre fyzické osoby s príjmami z dohôd má byť na úrovni 13,1 %, keďže neplatia nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Koalícia sa dohodla na predložení zmien v Trestnom zákone do pripomienkového konania. Ako informoval predseda KDH Ján Figeľ, novela sprísni tresty pre staviteľov čiernych stavieb. Ako ho doplnila premiérka Iveta Radičová, Trestný zákon bude riešiť aj majetkovú a hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov, ak nedodržia základné princípy pri správe verejných financií.