Po odpočítaní povinných platieb do Sociálnej poisťovne či financovanie dlhu tak štát minul o vyše 11 percent menej. Práve výdavky sa však môžu počas nasledujúcich mesiacov navýšiť nielen pre vývoj vo svete, ale aj neplánované dotovanie štátnych podnikov.
Otázny je napríklad aj vplyv dlžoby zdravotníckych zariadení. Ministerstvo zdravotníctva ich totiž plánuje do konca roka pretransformovať na akciové spoločnosti. Dovtedy však musia splatiť dlhy, ktoré ku koncu januára dosiahli 45 miliónov eur. Štátne zariadenia pritom dlhovali Sociálnej poisťovni viac ako 31 miliónov eur, nemocnice spravované VÚC vyše 13 miliónov eur.
„Dlhy sa majú platiť. Na druhej strane sme požiadali nemocnice, aby urobili všetko pre prefinancovanie dlhu z vlastných zdrojov. Peniaze by mali ísť mimo rozpočtových zdrojov,“ povedala Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva. Okrem dotovania stratových štátnych zariadení však bude celkové hospodárenie štátu závisieť aj od vývoja vo svete.
„Určite sú tam riziká najmä z pohľadu celosvetového vývoja. Ak by sa napríklad vyhrotila dlhová kríza, prejavilo by sa to aj u nás. V prípade, že situácia bude stabilná, dosiahnuť naplánovaný defi cit verejných financií pod päť percent je reálne,“ povedal Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Štát však zatiaľ hospodáripodľa plánu v štátnom rozpočte, ktorý by mal cez viaceré opatrenia zastaviť zadlžovanie krajiny.
„Ešte je skoro vynášať závery. Zatiaľ to nevyzerá, že by v plnení rozpočtu boli zásadné rozpory proti plánu. Posledné čísla boli v celku priaznivé,“ konštatoval Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Na výsledkoch plnenia rozpočtu sa tak podľa neho prejavilo napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty, na druhej strane sa zas dá pozorovať určitá snaha vlády šetriť. Po sezónnom očistení oproti priemerným bežným výdavkom z vlaňajška podľa Mušáka štát míňal o približne päť percent menej.
Na daniach štát vybral za prvé dva mesiace takmer o desatinu viac, a to vyše 1,2 miliardy eur. Celkové výdavky zas poklesli o vyše šesť percent na vyše dve miliardy
„Klesli výdavky na štátny dlh, no na druhej strane rástol transfer do Sociálnej poisťovne, kde už financovanie druhého piliera nezabezpečujú úspory z privatizácie, ale čisto štátny rozpočet,“ vysvetlil Martin Jaroš, hovorca rezortu financií.
Do Sociálnej poisťovne tak štát poslal vyše 268 miliónov eur, čo je o necelých 90 miliónov viac ako vlani. Celkovo by mal v tomto roku dosiahnuť schodok štátneho rozpočtu 3,8 miliardy eur.