Zlacneniu elektriny bránia vládne dotácie baníkom

Zlacnenie elektriny, na ktoré vyzýva vláda Ivety Radičovej (SDKÚ), sa zrejme neuskutoční. Premiérka nedávno upozornila, že ceny elektriny sa mali od januára znižovať a nie zvyšovať. Poukázala pritom na vysoké dotácie pre obnoviteľné zdroje energie. Ministerstvo financií k tomu v stredu dodalo, že v prípade slnečných elektrární a baníctva sa cez ceny elektriny dotuje súkromný kapitál.

17.02.2011 21:09
Elektrina Foto:
Ilustračné foto
debata (41)

Dotácie na uhlie, zelenú elektrinu či kombinovanú výrobu elektriny a tepla boli vlani 137 miliónov eur a tento rok dosiahnu 322 miliónov. Táto suma zaťaží každú kilowatthodinu asi 1,5 centom.

„Bez týchto dotácií by cena elektriny tento rok klesla,“ upozorňuje Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod rezort Ivana Mikloša (SDKÚ). Kroky na zrušenie dotácií pre podporu domácej ťažby uhlia na hornej Nitre, na ktorú sú nadviazané tisíce baníkov, však vláda nepripravuje.

Regulované poplatky pri prenose elektriny
Regulované poplatky pri prenose elektriny Regulované poplatky pri prenose elektriny

(kliknutím zväčšíte)

„Dotovať spomínané oblasti prikazuje vláda,“ zdôrazňuje šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík (nominant Smeru). Práve k úradu Radičová smerovala kritiku za januárové zdražovanie elektriny, ktoré bez vplyvu daní dosiahlo takmer päť percent.

Ceny elektriny pre slovenské domácnosti patria podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat z vlaňajška k priemerným. Slovenské firmy mali však vlani druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ. Podľa Miklošovho rezortu je to aj dôsledok regulácie. „Podľa štúdie Asociácie prenosových sústav bol na Slovensku v roku 2010 súčet prenosových taríf a iných poplatkov celkovo najvyšší v rámci tridsiatich krajín Európy,“ konštatovalo ministerstvo.

Holjenčík však tvrdí, že takéto porovnanie je skreslené. Podľa neho totiž v iných krajinách sú do prenosu započítané aj toky elektriny po vedeniach na napäťovej úrovni nad 35 kilovoltov a na Slovensku to tak nie je. Šéf úradu tvrdí, že tento stav je dôsledkom privatizácie troch slovenských rozvodných podnikov z roku 2002 za Dzurindovej vlády. Vedenia s napätím 110 kilovoltov sa vtedy stali súčasťou privatizovanej distribúcie a neprešli na štátnu prenosovú sústavu.

„Ak by tieto vedenia patrili pod prenos elektriny, výrazne by to znížilo cenu jednej prenesenej megawatthodiny elektriny,“ dodáva Holjenčík. Odborníci už dávnejšie upozorňovali, že sprivatizovaní distribútori elektriny cez linky 110 kilovoltov dovážajú lacné prebytky zo zahraničia, ktoré výhodne predávajú na Slovensku.

Ministerstvo financií upozornilo aj na to, že dotácie cez ceny elektriny pre uhoľné baníctvo tento rok stúpnu o štyri milióny na 70,7 milióna eur. Holjenčík tvrdí, že podpora závisí od toho, koľko elektriny z domáceho uhlia vyrobia Slovenské elektrárne.

Najviac tento rok narástli dotácie v prípade slnečnej elektriny a to z vlaňajších 10,4 milióna na 117 miliónov eur. Do výroby zelenej elektriny Slovensko tlačí Brusel, aby únia znížila závislosť od dovozu energetických surovín. Európska komisia pritom pri rozvoji slnečnej elektriny umožňuje dotácie, keďže zelená elektrina je drahšia ako napríklad elektrina z jadrových elektrární.

Súčasná vláda však vyčítala minulej príliš štedré dotácie pre zelenú elektrinu, čo vyvolalo „slnečný boom“. Zástupcovia predchádzajúceho kabinetu tvrdili, že podpora bola adekvátna vzhľadom na vysoké ceny kolektorov, ktoré klesali až neskôr. Po zmene vlády sa podpora znížila, čo sa však netýka slnečných elektrární, ktoré sa už stihli postaviť.

41 debata chyba