„Záujem budú mať francúzske spoločnosti Veolia, Dalkia, Cofely, potom nemecký E.ON, prejavili ho aj talianski investori a očakávam, že do hry vstúpia aj domáce firmy,“ povedal v rozhovore pre agentúru Reuters minister Miškov.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach potvrdila ministrom hospodárstva spomínaná francúzska spoločnosť Dalkia.
„Nakoľko sa jedná o typ teplárenských spoločností, ktorých má Dalkia vo svojom portfóliu niekoľko desiatok, naša spoločnosť vstúpi do rokovaní o podmienkach odpredaja,“ uviedla Petra Habáňová z odboru komunikácie. Dalkia mala záujem o privatizáciu teplární aj pred piatimi rokmi, keď ich chcela predávať ešte vláda Mikuláša Dzurindu. Vtedy mala záujem o všetky teplárne.
„Keďže sa za posledných päť rokov ekonomický stav v teplárňach zmenil, nie je možné určiť pred vykonaním podrobných štúdií a auditov, ktoré z teplární budú pre našu spoločnosť zaujímavé,“ dodala Habáňová s tým, že ich spoločnosť má záujem o majoritné podiely.
Na privatizácii šiestich najväčších teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj investičné skupiny. Slavia Capital mala pred piatimi rokmi záujem o kúpu štyroch teplární, mená ktorých však vtedy nekonkretizovala. Hovorca Slavie Capital Peter Benčurik nevylúčil záujem o teplárne ani v novej súťaži. „Zatiaľ však nie sú známe podmienky ani výška podielov, v každom prípade nás pri rozhodovaní bude zaujímať finančná situácia firiem, ku ktorej sa dá dostať jedine auditom. Potom sa rozhodneme,“ konštatoval Benčurik.
„Áno, naša spoločnosť zvažuje účasť na prípadnom tendri. Konkrétne rozhodnutie budeme schopní urobiť potom, ako by došlo k zverejneniu súťažných podmienok,“ uviedol hovorca private equity skupiny Penta Martin Danko. Penta pred piatimi rokmi prejavila záujem o všetky predávané teplárne.
O privatizáciu teplární sa bude pravdepodobne znova uchádzať aj nemecká spoločnosť MVV Energie, prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. „Plánujeme, že sa na predmet privatizácie pozrieme a potom sa rozhodneme, či podáme ponuku. Podanie ponuky je pravdepodobné,“ povedal pre agentúru SITA predseda predstavenstva MVV Energie CZ Václav Harach. Pred piatimi rokmi sa uchádzala spoločnosť o kúpu všetkých teplární. „Odvtedy sa hospodárenie spoločností určite pozmenilo, takže pred podrobnou analýzou nemôžeme tipovať najvhodnejšie ciele,“ uviedol na margo záujmu o teplárne v novom tendri Harach, ktorého firma má záujem iba o kúpu majoritného podielu.
Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil. „Našim dlhodobým komunikačným štandardom je nekomentovanie našich akvizičných a biznisových zámerov,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ komunikácie EPH Martin Maňák.
Sú však aj spoločnosti, ktoré sa na privatizácii teplárenských podnikov pravdepodobne nezúčastnia, aj keď pred piatimi rokmi svoj záujem v tendri prejavili. Medzi také napríklad patria Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP), ako aj česká energetická skupina ČEZ. SPP mal pritom pri predaji teplární Dzurindovou vládou záujem o akcie všetkých šesť predávaných firiem, český energetický gigant o Tepláreň Košice. „SPP v súčasnosti monitoruje situáciu. Zatiaľ však nemáme presnejšie informácie o podmienkach, za akých sa privatizácia začne. SPP má veľmi zlú skúsenosť s regulovaným podnikaním a preto kým bude výroba tepla regulovaným segmentom je veľmi nepravdepodobné, že SPP bude túto možnosť zvažovať,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca plynárov Ondrej Šebesta. „Nepredpokladáme, že by sme prejavili záujem o tieto aktíva,“ stručne zhodnotil súčasný postoj českej firmy ČEZ jej hovorca Ladislav Kříž.
Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na svojom stredajšom rokovaní. „Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku – pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš. Dôvodov na predaj teplárenských spoločností je podľa Mikloša viacero. „Doterajší vývoj teplární v štátnom vlastníctve ukázal, že sa nevyvíjajú dobre, zvyšuje sa zadlženosť. Niektoré sú v strate, niektoré sú v zisku, ale aj tie, ktoré sú v zisku, sú v zisku len vďaka tomu, že predávali emisie. Do budúcna bude potrebné aj pomerne veľmi veľa investovať v tejto oblasti. Chcel by som zdôrazniť aj to, že ide o teplárne, ktoré pôsobia na vysoko konkurenčnom trhu,“ konštatoval Mikloš. Podľa neho je privatizácia teplární vo verejnom záujme. „Zatiaľ nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. Bude však určite najmenej 51-percentný,“ uviedol ešte v stredu po rokovaní vládneho kabinetu minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho o tom, aký podiel teplární sa nakoniec bude predávať, rozhodne vláda na základe materiálu, ktorý majú vypracovať ministerstvo financií, hospodárstva a Fond národného majetku. „Materiál má dať aj argumenty a návrh, či bude pri predaji teplární aj prípadná participácia samospráv,“ spresnil Mikloš.
Podľa opozičnej strany Smer-SD vláda Ivety Radičovej schválením privatizácie teplárenských spoločností naštartovala známy režim privatizácie pod taktovkou ministra Mikloša. „Táto privatizácia iný zmysel ako nabaliť si vrecká nemá. Je nezmyselná, je protiľudová, pretože privatizácia bude znamenať výrazné zvýšenie cien tepla,“ reagoval na stredajšej tlačovej besede predseda strany Smer-SD Robert Fico.
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. „Porovnaním očakávaného výnosu z predaja 100 % majetkových podielov oproti očakávanému dividendovému výnosu je výhodnejší predaj majetkových účastí v teplárenských spoločnostiach strategickému investorovi. Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska fiškálneho a z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia FNM ako investora v podnikoch lokálneho významu,“ uviedli fond a ministerstvo v analýze ekonomickej výhodnosti. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.
Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil fond, podľa ktorého predaj teplárenských spoločností je výhodný aj z toho hľadiska, že potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí súkromný investor.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.