V pravom krajnom pruhu sú vyjazdené koľaje, na mnohých úsekoch sú už nové záplaty. Pridanie tretieho jazdného pruhu v roku 2009 pritom vyšlo na 36,5 milióna eur.
„Keď cestu urobili, približne prvé tri týždne sa po nej dalo dobre jazdiť. Potom to už išlo postupne dolu vodou,“ opisuje svoje postrehy Jozef Srhlík z Galanty. Po diaľnici jazdí približne trikrát do týždňa, smeruje z hlavného mesta až po Trenčín.
„Beháte z koľaje do koľaje, to sa jednoducho nedá,“ dodáva Srhlík. Podľa neho ide o zle urobenú robotu. Cesta sa pritom rozširovala presne rok. Hoci pôvodne ju mala Národná diaľničná spoločnosť vodičom odovzdať až v máji 2010, stihla ju dokončiť v novembri 2009 pred voľbami županov. Diaľničnej spoločnosti vtedy šéfoval terajší primátor Žiliny Igor Choma (Smer).
„Boli sme si vedomí toho, že odstavný pruh nebol nikdy stavaný na riadny pruh. Ale bolo to dobré rozhodnutie,“ tvrdí aj dnes Choma.
Pri rozširovaní pôvodný odstavný pruh vytvoril polovicu krajného tretieho pása. „V minulosti sa odstavný pruh neobnovoval, nebol na to dôvod. Preto je teraz pravá časť cesty opotrebovanejšia,“ vysvetlil Jozef Drahovský, dopravný analytik.
Podľa Chomu sa pre také riešenie rozhodli, lebo počítali s tým, že v roku 2012 alebo 2013 sa začne diaľnica riadne rozširovať. Je preto pochopiteľné, že sa na ceste robia opravy, stále je iba staveniskom. „Urobiť vtedy kompletnú výmenu asfaltu a podložia cesty by bola zbytočná investícia. Bude sa to robiť až pri riadnom rozšírení,“ odôvodnil.
Konečná dostavba približne 45–kilometrového úseku diaľnice je však finančne nákladná. Podľa pôvodných odhadov bývalého rezortu dopravy by mala vyjsť na 228 miliónov eur.
Okrem odstavného pruhu sa majú pozdĺž oboch strán diaľnice vybudovať aj dvojprúdové zberné cesty. Majú byť na nich križovatky do jednotlivých obcí. Poslúžiť by mali tiež v prípade nehôd na šesťpruhu, aby sa na ne presmerovala doprava. Táto časť rozšírenia si vyžiada približne štyri roky.
Kedy sa rozbehne, zatiaľ jasné nie je. Na stavbu sa v súčasnosti dokončuje dokumentácia pre územné rozhodnutie. „Hovoriť o konkrétnom roku výstavby je v tejto fáze predčasné. Po vydaní územného rozhodnutia sa začne s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a nasledovať bude ďalšia dôležitá a časovo náročná etapa, ktorou je výkup pozemkov,“ povedal Martin Krajčovič, hovorca ministerstva dopravy.
Cesta je tak stále bez odstavných pruhov. Kvôli bezpečnosti sa na jeseň minulého roka znížila na diaľnici rýchlosť zo 130 na 110 kilometrov za hodinu. Autá musia tiež dodržiavať 70–metrovú vzdialenosť. Zároveň sa postupne buduje trinásť krátkych odstavných ostrovčekov pre vodičov, ktorí potrebujú zastaviť. Majú byť hotové do leta tohto roku.
Podľa analytika sa pri rozšírení cesty urobila aj chyba pri projektovaní. „Akosi sa zabudlo na to, že sa na ceste bude jazdiť 130–kilometrovou rýchlosťou. Zle sa naprojektovali odbočovacie pruhy, preto musí byť teraz pri nich znížená rýchlosť na 80 kilometrov za hodinou,“ vysvetlil Drahovský.
Šesťpruhová diaľnica medzi Bratislavou a Trnavou
- úsek je najvyťaženejší na Slovensku, najviac áut prejde na trase od Senca do Bratislavy – denne od 60– do 100–tisíc
- rozširovanie cesty na tri pruhy v každom smere sa začalo v novembri 2008, dokončené malo byť pôvodne v máji 2010. Diaľnicu však vodičom odovzdali skôr, tesne pred regionálnymi voľbami v novembri 2009
- pridanie tretieho pruhu stálo 36,5 milióna eur
- ide o provizórne riešenie, cesta stále nie je úplne dokončená, sú na nej oranžové pásy
- riadne rozšírenie cesty aj s odstavným pásom a súbežnými zbernými cestami by malo podľa predchádzajúcich odhadov ministerstva dopravy stáť 228 miliónov eur