Po odpočítaní všetkých nákladov na splátku pre mýtnu firmu či financie pre nezávislého znalca, zostane diaľničnej spoločnosti za vlaňajšok suma 36,2 milióna eur. V roku 2009 mal pritom štát z nálepiek od áut nad 3,5 tony príjem približne 40 miliónov.
Samotné mýto zaviedol štát preto, aby sa cesty spoplatnili spravodlivo a aby dostal viac peňazí na diaľnice. Nízke príjmy štátu z mýta má na svedomí najmä platenie vysokej splátky pre mýtnu firmu SkyToll. Za vlaňajšok jej poputuje 94,5 milióna eur.
Takéto vysoké splátky pre prevádzkovateľa mýta majú byť prvé štyri roky, kým sa vybudovanie systému splatí. Rezort dopravy si preto na nasledujúce roky sľubuje na diaľnice z mýta viac peňazí. „Po splatení investície by mal byť zisk z mýta v ďalších rokoch výrazne vyšší ako potenciálny zisk z nálepiek. V priemere o približne 50 miliónov eur ročne,“ uvádza sa v Správe o situácii autodopravcov na Slovensku, ktorú v stredu schválila vláda.
Z dokumentu tiež vyplýva, že kríza spolu so zavedením mýta spôsobila krach približne 400 autodopravcom s tritisíc autami. Celkovo je pritom v súčasnosti na Slovensku približne 15 770 autodopravcov. Fungovanie celého mýtneho systému sa dopravcom ani po roku od jeho spustenia nepozdáva. Od polovicejanuára sú v štrajkovej pohotovosti. Požadujú od štátu splnenie štyroch podmienok. Okrem iného preskúmanie celého mýtneho tendra nezávislým audítorom či presun výberu dane z motorových vozidiel z krajov na štát. Daň by sa tak podľa nich zjednotila a znížila. Premiérke dali čas do 17. februára a potom sa rozhodnú, či spustia ostrý štrajk alebo nie.
Mýtny tender pritom prešetruje aj Európska komisia. Slovensku zaň hrozia pokuty. Samotná súťaž aj zmluva so SkyTollom boli podpísané za čias bývalej vlády Roberta Fica.
Súčasné ministerstvo financií v návrhu štátneho rozpočtu ešte vypočítalo, že systém je z pohľadu štátu stratový. Po odrátaní nákladov zo zníženia spotrebnej dane, ktorá klesla vlani ako ústupok štátu voči štrajkujúcim dopravcom, je Slovensko za minulý rok v strate 75 miliónov eur.