Vláda sa zhodla na privatizácii teplární v Bratislave, Žiline, Zvolene, Trnave, Košiciach a v Martine. Kabinet zatiaľ nerozhodol, akou formou sa teplárne budú predávať, a aký podiel.
„Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku – pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal Mikloš.
„Zatiaľ nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. Bude však určite najmenej 51-percentný,“ dodal Mikloš. Podľa neho o tom, aký podiel teplární sa nakoniec bude predávať, rozhodne vláda na základe materiálu, ktorý majú vypracovať spomínané ministerstvá a fond. „Materiál má dať aj argumenty a návrh, či bude pri predaji teplární aj prípadná participácia samospráv,“ spresnil Mikloš.
Privatizácia teplární zrejme bude znamenať rast cien tepla. Štátne teplárne držia nižšie ceny ako súkromní dodávatelia (viac informácií v článku Po predaji bude teplo v mestách drahšie). O teplárne majú záujem aj mestá. Únia miest Slovenska žiada, aby mestá, kde sa teplárne nachádzajú, dostali najmenej 49 percent alebo 51 percent akcií. Mestá by tak dokázali ovplyvniť cenovú politiku teplární (viac v článku Mestá žiadajú najmenej 49–percent akcií teplární).
Mikloš: Privatizácia teplární je vo verejnom záujme
Dôvodov na predaj teplárenských spoločností je podľa Mikloša viacero. „Doterajší vývoj teplární v štátnom vlastníctve ukázal, že sa nevyvíjajú dobre, zvyšuje sa zadlženosť. Niektoré sú v strate, niektoré sú v zisku, ale aj tie, ktoré sú v zisku, sú v zisku len vďaka tomu, že predávali emisie. Do budúcna bude potrebné aj pomerne veľmi veľa investovať v tejto oblasti. Chcel by som zdôrazniť aj to, že ide o teplárne, ktoré pôsobia na vysoko konkurenčnom trhu,“ konštatoval Mikloš. Podľa neho je privatizácia teplární vo verejnom záujme.
Štát chce radšej peniaze na ruku ako dividendy
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. „Porovnaním očakávaného výnosu z predaja 100 % majetkových podielov oproti očakávanému dividendovému výnosu je výhodnejší predaj majetkových účastí v teplárenských spoločnostiach strategickému investorovi. Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska fiškálneho a z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia FNM ako investora v podnikoch lokálneho významu,“ uviedli fond a ministerstvo v analýze ekonomickej výhodnosti. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.
Cena tepla nevzrastie kvôli privatizácii, tvrdí analýza
Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil fond, podľa ktorého predaj teplárenských spoločností je výhodný aj z toho hľadiska, že potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí súkromný investor. Štát by tak mal ušetriť eurofondy, ktoré mali na tento účel smerovať. „Ušetrené prostriedky plánované z EÚ fondov bude možné použiť na iné priority vlády ako diaľnice či informatizáciu spoločnosti,“ dodal fond.
Predaj plánovala ešte druhá Dzurindova vláda
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.