Aká je predstava miest o budúcnosti štátnych teplární?
Našou požiadavkou je presun najmenej 49 percent akcií, respektíve 51 percent na príslušné mestá. Chceme, aby sa v daných šiestich mestách v teplárenstve zrovnoprávnilo postavenie oproti iným mestám. Ostatné mestá majú od roku 1990 zdroje na výrobu tepla aj rozvody. Výnimkou bolo najprv dvanásť teplární. Šesť sa následne zrealizovalo a šesť teplární zostalo štátu. Za Dzurindovej vlády sme mali prísľub, že časť akcií sa prevedie na mestá, ale, žiaľ, nestihlo sa to vykonať. Ficova vláda následne proces zastavila.
Neobávajú sa mestá po privatizácii zdražovania tepla?
Taký scenár je možný. Samozrejme, je tu regulačný úrad, ktorý by mal dramatickému zdražovaniu zabrániť.
Štátni výrobcovia tepla predávajú teplo aj z politických dôvodov výrazne lacnejšie ako súkromní. Nezanikne po privatizácii táto sociálna funkcia teplární?
To je práve aj jeden z našich argumentov, na ktorý chceme premiérku upozorniť. Riešili sme to už s druhou Dzurindovou vládou, ktorá to vtedy pochopila. Ak totiž zdražie teplo od veľkých teplární, môže dôjsť k odpájaniu odberateľov a budovaniu vlastných kotolní. To následne zníži odber tepla pre zvyšných odberateľov a zvýši náklady na jeden dodaný gigajoule tepla.
Ak by mali akcie teplární aj mestá a nielen privatizéri, čo by sa zmenilo?
Mestá by mohli práve ovplyvňovať cenovú politiku teplární. Napríklad vstupom obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla sa napriek zdražovaniu plynu dá cena tepla pre domácnosti udržať. Mesto má zároveň cez osvetovú činnosť možnosť zamedziť nadmernému odpájaniu bytov od centrálnych zdrojov tepla. Máme zároveň záujem o to, aby sa zlepšila efektivita fungovania teplární.