„Nová vláda si stanovila ambiciózny cieľ zníženia deficitu hneď v prvom roku a dosiahnutie deficitu pod 3 % HDP v roku 2013. To by malo spôsobiť, že verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47 % HDP v roku 2012 a následne klesať,“ uvádza v aktuálnej stratégii riadenia štátneho dlhu do roku 2014 ministerstvo financií.
Ambíciou fiškálnej politiky vlády bude podľa rezortu v ďalších rokoch presadenie a udržanie Slovenska medzi tzv. „jadrovými“ krajinami eurozóny.
„Preto sa okrem dodržania konsolidácie príjme legislatíva v priebehu roku 2011 na zriadenie nezávislej fiškálnej rady spolu s dlhovým pravidlom,“ uvádza ministerstvo financií.
Jedným z hlavných cieľov štátneho dlhu v ďalších rokoch je podľa rezortu štandardizovanie vlastností nových emisií cenných papierov. „Likviditu na sekundárnom trhu cenných papierov, ktorá je dôležitá z pohľadu investorov, je možné podporiť vydávaním emisií štandardnej veľkosti,“ uvádza ministerstvo.
Veľkosť štandardnej emisie štátnych pokladničných poukážok (ŠPP) a dlhopisov bude pritom podľa predpokladov ministerstva najmenej 1 mld. eur. „Podstatná časť potreby bude financovaná prostredníctvom benchmarkových emisií dlhopisov s pevným výnosom (5, 10 a 15 rokov) a s veľkosťou najmenej 3 mld. eur,“ spresňuje rezort.
Ak to situácia na finančných trhoch dovolí, bude mať Slovensko snahu predĺžiť výnosovú krivku na splatnosť 20 resp. 30 rokov. A to aj z dôvodu, aby v ekonomike existoval mechanizmus pre ocenenie dlhodobých finančných aktív a pasív.
„Okrem toho bude vyvíjaná snaha o realizáciu spätného odkupovania štátnych dlhopisov a ŠPP a výmenu dlhopisov z emisií pred splatnosťou za dlhopisy z novootvorených emisií s cieľom eliminovať výkyvy v cash flow spôsobené najmä veľkými menovitými hodnotami nových emisií,“ dopĺňa ministerstvo financií.
Riadenie dlhu je na Slovensku v súčasnosti zabezpečované za štandardných podmienok, bez nutnosti použitia menej tradičných foriem refinancovania a bez potreby zásadnej zmeny orientácie tejto stratégie.
„Slovensko má prakticky celý dlh vo svojej vlastnej euro mene, bankový sektor má viac vkladov ako úverov a súkromné zadlženie je nižšie ako by zodpovedalo danej ekonomickej vyspelosti v Európskej únii,“ uvádza ministerstvo financií.