Napríklad dôchodca Milan z Bratislavy spomína prípad svojho syna. Ten vlastní pozemky pri Martine, kadiaľ má viesť diaľnica D1 na východ Slovenska.
„Štát pozemky odkúpil ešte pred približne tromi rokmi a prisľúbil nám zaplatiť 350 korún za štvorcový meter,“ opisuje dôchodca. S cenou veľmi nesúhlasil, no nedovolil si oponovať. „Čo sme už mohli? Hovorilo sa o vyvlastňovaní,“ dodáva. Doteraz však nijaké peniaze za pôdu nedostal. „Povedali, že peniaze vyplatia do dvoch týždňov. Nemáme však nič, ani žiadnu správu o tom, čo sa deje,“ dopĺňa. Pozemok však vlastní na úseku diaľnice, ktorého výstavbu brzdí rozhodnutie Európskej komisie. Nepáči sa jej, že cesta príliš zasahuje do životného prostredia. „Vraveli nám preto, že trasa cesty ešte nie je istá a môže sa zmeniť,“ vysvetľuje dôchodca.
Prvotné vykupovanie pozemkov sa však môže nakoniec skončiť vyvlastňovaním. Ak sa pritom ešte použije rýchly model vyvlastňovania z dielne bývalého ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer), môže skončiť rozdelením dediny na dva tábory. „Jedni bývajú pred cestou a druhí za cestou,“ spomína si na jeden prípad Martin Štoff a, riaditeľ centra pre práva občana Via iuris.
Ľuďom tak aj bez ich konečného súhlasu vyštartovali bagre a buldozéry na pozemky. Zákon však včera vyhlásil Ústavný súd za protiústavný.
Po novom sa tak môžu cesty začať stavať až po tom, čo sa štát dohodne s majiteľmi a pozemky sa riadne vyrovnajú.