„Budeme postupovať v súlade s uznesením vlády,“ uviedol Mikuláš Gera z ministerstva financií. Rozhodnutie o zrušení projektu však prišlo už po schválení rozpočtu na budúci rok. Kde presne financmajstri peniaze nájdu, jasné nie je.
Podľa informácií Pravdy by sa táto suma nemala odraziť na vyššom deficite. Ministerstvo buď zoberie už sľúbené peniaze iným rezortom, alebo ešte pravdepodobnejšie sa bude spoliehať na vyššie príjmy. V súčasnosti nie sú napríklad rozdelené ešte peniaze, ktoré majú poputovať do štátnej kasy zo zdanenia nadbytočných emisných povoleniek pre firmy.
„Štát síce všetky vykonané práce zaplatí, no nazmar nevyjde žiadne euro. Trasa diaľnice sa totiž nemení,“ uviedol Jozef Kollár zo strany SaS. Podľa jeho slov bol pri rozhodnutí vlády aj minister financií, ktorý potvrdil, že takéto rezervy sa v rozpočte dajú nájsť. Z potrebnej sumy 55 miliónov eur, tvorí 42 miliónov zaplatenie prípravných prác, teda výrubu stromov a úpravy terénu. Stavebníci začali s prácami ešte na pokyn bývalej vlády, ktorá celý projekt pripravila a zazmluvnila. Peniaze na cestu však ešte dohodnuté neboli.
V prípade, že by sa diaľnica stavala cez PPP projekt, ako sa pôvodne očakávalo, štát by za prípravné práce zaplatil v ročných splátkach až po dokončení cesty. Po zrušení projektu musí vláda peniaze vyplatiť vopred, aby sa mohli na jednotlivé úseky nanovo vypísať súťaže.
Cena cesty je otázna
Podľa rezortu dopravy bude takéto riešenie pre štát lacnejšie. Koľko bude cesta skutočne stáť a či sa cena naozaj zníži, sa ukáže až po vysúťažení všetkých piatich úsekoch. V pôvodnej zmluve sa pritom počítalo s investičnými nákladmi na výstavbu cesty vo výške 1,9 miliardy eur. Ministerstvo dopravy odhaduje náklady na úrovni 1,6 miliardy. Strana SaS a niektorí stavebníci však pripúšťajú aj cenu o 200 či 300 miliónov eur nižšiu.
S výstavbou najnáročnejšieho úseku na trase – tunela Višňového chce štát začať v budúcom roku. Na jar naň plánuje vypísať súťaž a v jeseni chce spustiť výstavbu. „Teoreticky je možné stihnúť tento termín. Až prax však ukáže, či sa to naozaj podarí,“ doplnil Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Už v minulosti sa totiž objavili viaceré prípady, keď sa súťaž na výstavbu pre odvolania vyradených uchádzačov predĺžila aj o niekoľko mesiacov.
Do roka musí pritom ešte minister dopravy Ján Figeľ vybaviť, aby sa tunel Višňové zaradil do zásobníka stavieb, ktoré je možné budovať z eurofondov. Podľa niektorých odhadov môže totiž takýto proces trvať aj jeden a pol až dva roky. Ostatné rezorty musia pritom ešte oželieť eurofondy a presunúť ich na výstavbu diaľnic. Spolu má ísť o sumu 400 miliónov eur. V hre môže byť ešte stále aj prípadná pokuta alebo žaloba zo strany ohrdnutého združenia firiem na čele s nemeckým Hochtiefom, ktoré malo diaľnicu budovať.
Diskusia o výstavbe diaľnic sa pritom vo štvrtok viedla počas celého dňa aj na mimoriadnej schôdzi v parlamente. Opozícia obviňovala koalíciu, že zastavila budovanie diaľnic a zo Slovenska v roku 2014 vznikne „mesačná krajina“. Poslanci vládnej koalície zase svojim predchodcom vyčítali, že celú výstavbu diaľnic nechali na obrovské a predražené PPP projekty. Tie koalícia zrušila nielen v úseku zo Žiliny do Martina, ale aj z Martina do Prešova. Súkromná diaľnica sa dokončuje len medzi Nitrou a Banskou Bystricou.