FT: Budúcnosť eura je otázna, katastrofa ešte len príde

Kým vysokí finanční politici Európskej únie vytrvalo ubezpečujú verejnosť, že euro súčasnú krízu prežije, finanční experti a analytici rovnako vytrvalo hlásajú jeho vážne ohrozenie, ba až zánik. Najnovšie o tom písal Wolfgang Münchau, komentátor Financial Times a Financial Times Deutschland.

11.12.2010 10:59
euro, peniaze, ruky Foto:
debata (53)

Podľa Münchaua euroval nemôže zabrániť nesolventnosti štátov skupiny PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko). V skutočnosti poskytnuté úvery situáciu len zhoršujú – ohrozujú pretrvanie eurozóny.

Európa smeruje k masovému bankrotu suverénnych štátov. Grécko, Írsko a Portugalsko v nasledujúcich rokoch nebudú v jednom momente schopné splácať dlhy. Dôjde k tomu preto, lebo ich dlhové záväzky sú a budú privysoké a rast je a zostane prislabý. A jestvuje kríza, ktorá má tendenciu prehlbovať sa. Jej negatívnymi faktormi sú vysoké trhové sadzby, EÚ nanucuje krajinám s dlhovými problémami diétnu rozpočtovú politiku, budú mať defláciu miezd a cien nehnuteľností. Negatívne faktory povedú v krajinách k poklesu tempa hospodárskeho rastu a daňových príjmov. Všetky doterajšie prognózy o ich vývoji sa stanú zdrapom papiera.

Münchau tvrdí, že krajinám v kríze nepomôžu ani pôžičky z eurovalu. Írsko musí za ne platiť úrok 5,8 %. Pri reálnom hospodárskom poklese 2 % a klesajúcich cenách sa proces nesolventnosti len zrýchli.

K nesolventnosti nedôjde zajtra. Solventnosť je schopnosť splácať dlhy sústavne. Súvisí okrem iného s výškou dlhu a s budúcimi príjmami. Ináč, všetko sa dá pekne vypočítať. Bez ohľadu na to, kto má koľko dlhov, jestvuje vždy miera rastu príjmov, ktorá môže zabrániť katastrofe. Ale o čo v podstate ide?

V Írsku spľasla obrovská bublina v sektore nehnuteľností v moderných dejinách. Rovnaká situácia je aj v Španielsku. Hospodárske dejiny nás učia, že finančné krízy sú spriahnuté s dlhoročným obmedzovaním tempa hospodárskeho rastu. Už teraz vidíme, že prognózy na tento rok boli veľmi optimistické. Grécko nenaplní očakávania. Európska komisia (EK) hovorí, že ani Španielsko nedosiahne predpokladaný cieľ. Budú potrebné ďalšie úspory. Ale ich väčší rozsah znamená nižší rast. EÚ sa podobá psovi, ktorý naháňa svoj chvost. Komisia tvrdí, že na jeho dolapenie treba zvýšiť rýchlosť.

Medzinárodní investori sú často iracionálni, ale ani zďaleka nie sú takí iracionálni ako politici v súvislosti s krízou. S naprojektovanou výškou štátneho dlhu 100 až 150 % hrubého domáceho produktu (HDP), stagnujúcim rastom a stúpajúcimi úrokmi na finančnom trhu je nesolventnosť týchto krajín nevyhnutnosťou. Bolo by skutočnej najlepšie, keby sa dosiahla dohoda o ich nesolventnosti a peniaze z eurovalu by sa použili na neutralizáciu jej najhorších následkov.

Úvery z eurovalu vlastne majú význam len v prípade, ak by slúžili na prekonanie dočasného nedostatku peňazí. Ale toto nie je náš prípad. Finančné trhy nezlyhali, je na nich dosť prostriedkov. Na scéne nie sú ani nijakí špekulanti. Ide o štrajk kupujúcich. V súkromnom sektore už nie je nikto, kto by chcel za daných podmienok kupovať štátne dlhopisy krajín z európskej periférie. A ak problém vlády neriešia, ale ho len maskujú, investori strácajú dôveru a tým sa situácia ďalej zostruje.

To, čo teraz prežívame, je typická fáza procesu nesolventnosti. Katastrofa nie je blízko. Udrie o tri, štyri, či dokonca päť rokov. Doba splatnosti pôžičiek je dokonca dlhšia. Vlády krízových krajín v jednom momente pochopia, že ani pri najlepšej vôli nedokážu splácať dlhy. Dovtedy sa však zhoršia podmienky na trhu a jedna krajina po druhej začnú čerpať zdroje z eurovalu.

Nakoniec dôjde k výpadku splácania dlhov. Veriteľov, predovšetkým Nemecko, to bude stáť priveľa peňazí. Bolo by oveľa lacnejšie, keby sa Grécko a Írsko teraz dostali do nesolventnosti a keby sa peniaze, ktoré dostávajú, použili na rekapitalizáciu nemeckých bánk. Vyhlásením nesolventnosti oboch krajín by sa (v Nemecku) objavila politická páka na presadenie reštrukturalizácie domácich úverových ústavov.

Oddialenie zvládnutia krízy vyvolá ťažkostí v dvoch sférach. Výška výpadku v splácaní dlhov vzrastie. Miera ich odpustenia bude výrazná. A úľavy v ich splácaní bude vyžadovať viac krajín. Krajiny v kríze sa dostanú do situácie, v ktorej budú stáť pred voľbou buď zostať v europriestore s nekonečnými hrôzami – , pod nimi treba chápať slabučký rast a nízku konkurencieschop­nosť – alebo skončiť s hrôzami. Reštrukturalizácia dlhov spojená s devalváciou by za dva-tri roky znovu viedla k ekonomickému rastu. Ak by zostali v eurozóne, hrozila by im večná kríza.

V Nemecku sa pred časom hovoril vtip, že aký je rozdiel medzi Írskom a Islandom (Irland a Island). Správna odpoveď znela: Jedno písmeno a šesť mesiacov. Írska kríza sa začala šesť mesiacov po islandskom kolapse.

Euro najprv Írsko chránilo, ale problém skutočne vážne neriešilo, len brzdilo jeho prepuknutie v plnom rozsahu. Island medzitým krízu prekonal a znovu prudko rastie.

V eurozóne smerujeme na rázcestie, z ktorého jedna cesta vedie k politickej únii, druhá k rozpadu. Pred desiatimi rokmi sme pokladali za pravdepodobnejšiu politickú úniu. Dnes je reálnejším rozpad. Nemusí však dôjsť k zániku eura, ale k rozčleneniu europriestoru na dve menové zóny, periférnu a centrálnu.

Nemecko by sa stalo jadrom centrálnej zóny a Španielsko by viedlo periférnu. Otázkou zostáva, kde by sa zaradili Taliansko a Francúzsko. Politicky sa obe krajiny tlačia do centrálnej zóny, ale zodpovedá tomu aj ich ekonomická realita? Nezopakuje sa kríza, ktorú EÚ teraz zažíva s Gréckom a Írskom, ale s Francúzskom a Talianskom? „Ak nebudeme rýchlo konať rozhodne,“ uzatvára Münchau úvahu, „prežívame v týchto dňoch a týždňoch začiatok konca samotnej Európskej únie“.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.

53 debata chyba