Rýchlostnú cestu R1 z Nitry do Banskej Bystrice už stavia francúzska spoločnosť Granvia. Investor za stavbu získa peniaze od štátu, ale len časť z nich dá subdodávateľom zo Slovenska. Tí tak v skutočnosti stavajú lacnejšie, ale štátne peniaze potečú aj cez zahraničie.
Tento prístup kritizujú domáci stavitelia, ako napríklad Doprastav. Ten sa spolu s inými firmami uchádzal o stavbu súkromnej diaľnice medzi Martinom a Prešovom, ktorú Figeľ, naopak, stopol. Za približne 75-kilometrový úsek Slovensko malo zaplatiť po tridsiatich rokoch 9,1 miliardy eur. Minister chce stavať lacnejšie za štátne. Doprastav však tvrdí, že bol ochotný z ceny tiež zľaviť podobne ako Hochtief. Podľa denníka Sme Doprastav namietal politické dôvody zastavenia projektu. Figeľ to odmietol. Doprastav či Váhostav po stopnutí diaľnice prepúšťajú.
To, že peniaze na R1 idú aj do zahraničia, aj na Slovensko naznačila Granvia. „Z celkového počtu firiem, ktoré sa k dnešnému dňu podieľajú na projekte, tvoria slovenské spoločnosti viac ako 73 percent. České predstavujú približne 24 a maďarská necelé 3 percentá,“ vymenovala Lenka Kubejová, hovorkyňa Granvia Construction.
Aj pri stavbe úseku medzi Žilinou a Martinom zo strany Hochtiefu sa tak môže zopakovať situácia z R1 – výstavbe budú šéfovať zahraniční inžinieri, technici či geodeti. A Slováci sa dostanú k menším alebo robotníckym prácam. „Je pravdou, že na R1 sú preferované spoločnosti, ktoré nie sú domáce. No skôr tie, ktoré patria alebo sú blízke združeniu. Je to však úplne prirodzený a legitímny postup,“ tvrdí však Ján Majerský zo Zväzu stavebných podnikateľov.
Podľa Majerského sú hlavným problémom pre slovenské firmy príliš veľké projekty. Nedokážu ich finančne utiahnuť. Súkromné diaľnice by sa preto mali robiť po malých častiach, päť- či desaťkilometrových úsekoch.