Podľa podnikateľov sa však pri návrhu zákona vynára viacero otázok. Odvody budú musieť totiž zaplatiť aj tichí spoločníci, čím by sa mohli do istej miery prezradiť. Alebo ľudia, ktorí sú popri vlastníctve akcií aj bežne zamestnaní v podnikoch, poistenie si tak už raz platia. Novelou zákona o zdravotnom poistení sa v súčasnosti zaoberajú poslanci v parlamente, má za sebou prvé čítanie.
„Vo firmách môžu byť aj tichí spoločníci, pri platení odvodov by sa museli prihlásiť a neboli by tak už tichými spoločníkmi,“ vysvetlil námietku Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov. Podľa ministerstva zdravotníctva však nahlasovanie do zdravotných poisťovní v tomto prípade nebude nutné. „Stačí, keď príjem priznajú v ročnom zúčtovaní,“ povedala Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Aj keď do istej miery by sa to za prezradenie mohlo považovať. „Spoločník totiž prizná, že má príjmy aj z kapitálu,“ dodal Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Zamestnanec aj spoločník vo firme
Otázkou je tiež, čo v prípade, keď je človek bežným zamestnancom vo firme, kde si riadne platí zdravotné poistenie. Popritom je však aj spoločníkom vo firme a dostáva tak aj podiely zo zisku. „Pri platení odvodov by nemal byť súbeh. Keď je predsa človek bežným zamestnancom, tak si zdravotné poistenie platí. Prečo by to mal robiť dvakrát, injekciu v nemocnici dvakrát nedostane,“ dodal Sirotka.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že v tomto prípade platí limit, do ktorého ľudia uhrádzajú zdravotné odvody. „Každý zaplatí zo všetkých príjmov, ktoré dostane v priebehu roka najviac do výšky maximálneho vymeriavaceho základu,“ vysvetlila Zollerová. Horný limit predstavuje 36–násobok priemerného mesačného platu. Na rok 2011 tak bude takáto hranica predstavovať necelých 27–tisíc eur.
Napríklad človek môže ako bežný zamestnanec firmy zaplatiť ročne zdravotné poistenie vo výške 20–tisíc eur. Lenže okrem klasického príjmu dostane ešte aj podiel na zisku v spoločnosti. Z druhého príjmu tak doplatí zdravotné poistenie do výšky horného limitu. Čiže zostávajúcich necelých 7–tisíc eur. Podobný model by mal fungovať aj v prípade, keď je jeden človek spoločníkom vo viacerých firmách naraz.
Doteraz však ľudia z podielov na zisku či dividend v akciovkách žiadne odvody zdravotníctvu platiť nemuseli. Iba pri riadnom zamestnaní uhrádzali 14–percentné odvody z príjmu. Systém mohli dokonca obísť tak, že sa stali dobrovoľne nezamestnanými a boli iba spoločníkmi vo firme. V takom prípade zaplatili štátu zdravotné odvody na konci roka v maximálnej sume 29 eur.
Podľa Kičinu z Podnikateľskej aliancie je však problémom novely zákona najmä to, že sa neznížili sadzby pre uhrádzanie odvodov. „Súhlasíme s tým, že sa majú platiť odvody zo všetkých príjmov, no v nižších sadzbách,“ zhodnotil. Zároveň sa mu nepáči, že novelou zákona sa vnášajú ďalšie komplikácie do platenia zdravotných a sociálnych odvodov. Zaoberá sa totiž len platením zdravotných odvodov. Spätné platenie odvodov Podľa názoru niektorých drobných podnikateľov by však mohlo nastať pri tomto zákone aj akési spätné platenie odvodov. Pretože aj keď začne zákon platiť v budúcom roku, niektorí majitelia firiem si môžu na rok vyplatiť podiely zo ziskov dosiahnutých ešte v tomto roku. Alebo za minulé štyri či päť rokov. Mohlo by tak ísť o akési spätné vyplácanie odvodov.
Rezort zdravotníctva však oponuje, že zákon o zdravotnom poistení je od roku 2005 nastavený tak, že sa odvod na zdravotné poistenie uhrádza z vyplatených príjmov, bez ohľadu na to, kedy vznikli. „Nepôjde preto o spätné zaplatenie odvodov, ale o zodvodnenie vyplatených príjmov v roku 2011,“ dodala Zollerová.