SDKÚ hovorí o zavedení viacerých sadzieb podľa ročnej produkcie, najmenšie pivovary by mali mať nižšiu daň ako v súčasnosti. Dvom najväčším, vyrábajúcim nad 200-tisíc hektolitrov piva ročne, by mala daň vzrásť podľa návrhu vlády.
KDH si zase vie predstaviť zachovanie terajších dvoch sadzieb podľa množstva vyrobeného piva, pričom menším pivovarom by sa daň nezvyšovala.
„Budeme presadzovať ochranu malých pivovarov,“ potvrdil aj šéf rozpočtového výboru parlamentu a klubu SaS Jozef Kollár.
Pivovarníci nesúhlasia ani s jedným z týchto návrhov. Predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi preto dnes odovzdajú petíciu proti diskriminácii slovenského piva. Ich požiadavku na nezvyšovanie spotrebnej dane podporilo takmer 200-tisíc ľudí. Potom pred parlamentom slovenské pivo symbolicky pochovajú.
Vláda navrhuje zvýšiť spotrebnú daň o polovicu, dnes majú poslanci návrh posunúť do druhého čítania. Zatiaľ hovoria o ,,filozofii" – či majú byť tri, alebo štyri sadzby dane, pre akú produkciu, ktorá sadzba sa bude zvyšovať a o koľko. Diskutovať budú ešte s ministerstvom financií. „Sme ochotní počúvať, ak nájdu vykrytie tak, aby sa nemenili parametre rozpočtu,“ povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš. Rezort si totiž od zvýšenia tejto dane sľubuje 14,9 milióna eur navyše do štátneho rozpočtu už na budúci rok.
Prínos do rozpočtu spochybňujú pivovarníci. Podľa nich drahšie pivo povedie k menšiemu predaju, zatváraniu pivovarov a strate pracovných miest. Keďže sa bude piť menej a pribudnú nezamestnaní, zisk štátu nenaplní očakávania, tvrdia. Keď Ivan Mikloš v roku 2002 presadil zvýšenie spotrebnej dane z piva o sto percent, skrachovalo sedem pivovarov a o prácu prišlo 1 200 ľudí, vysvetľuje výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Viac sadzieb dane považuje za nesystémový krok. „Neviem, či by to niekomu pomohlo. Je to len kozmetické opatrenie,“ tvrdí.
Nezamestnanosťou ako sprievodným javom vysokej dane argumentuje aj poslanec KDH Anton Marcinčin. Predseda Mostu Béla Bugár vidí za úvahami o zmene sadzby lobing. Argumenty o nezamestnanosti a páde pivovarov podľa neho celkom neobstoja. „Už teraz platíme vyššiu spotrebnú daň ako Česká republika, čo je asi hlavný konkurent. Teraz sa má ešte o polovicu zvýšiť. Nad nami bude už iba Británia a severské štáty, ktoré majú horibilné dane na alkohol,“ oponuje Marcinčin. Vládou navrhnuté zvýšenie podľa neho vážne poškodí celý sektor. Aj on pripomenul, že po zvýšení pred ôsmimi rokmi išla zamestnanosť aj tržby ,,o tretinu dole".
Marcinčin je presvedčený, že parlament zmení viaceré návrhy vlády k štátnemu rozpočtu na budúci rok tak, aby škrtanie menej zaťažilo občana. „Je vôľa nastaviť balík tak, aby zaň mohli niesť zodpovednosť,“ hovorí. Aj pri zmenách sa musia zachovať celkové parametre rozpočtu vrátane ušetrenia 1,7 miliardy eur. Ozdravný balíček bude mať aj nepriame dosahy vrátane prepúšťania štátnych zamestnancov a zníženia úrovne služieb štátu občanom. Marcinčin preto navrhne viacero zmien , medzi nimi okamžité zavedenie fiškálnych pokladníc. Nevidí dôvod, aby sa opatrenie, pripravované ešte bývalou vládou Mikuláša Dzurindu, odložilo. Za najlepšie riešenie získania peňazí do rozpočtu však naďalej považuje zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 21 percent. Zámer KDH však v koalícii neprešiel cez SaS.
