Ak novela prejde, o kreslo šéfa úradu a člena rady by prišiel Jozef Holjenčík (nominant Smeru). Miškov uvažuje posadiť na jeho miesto Ondreja Studenca, ktorý je zatiaľ vedúcim regulácie v Slovenskom plynárenskom priemysle. Studenec sa v SPP podieľal na príprave návrhu na aktuálne zdražovanie plynu od októbra o sedem percent a teraz by ho mal na úrade nezávisle posúdiť. SPP ide pri tomto návrhu o desiatky miliónov eur, ktoré majú zaplatiť domácnosti. Podľa Holjenčíka je zmyslom novely ovládnuť úrad a zdražovať.
„Strana SaS urobí všetko preto, aby mala vplyv na tento úrad. Treba za tým vidieť aj určité podnikateľské skupiny,“ komentoval Holjenčík návrh novely. Ministerstvo však tvrdí, že novela má zlepšiť prácu úradu a ušetriť peniaze. ,,Navrhované riešenie prinesie bezrozporový model fungovania úradu, ako aj úsporu verejných zdrojov," hovorí šéf komunikácie na rezorte hospodárstva Róbert Merva.
Jozef Holjenčík ako šéf regulačnej rady poberá každý mesiac odmenu za výkon funkcie takmer 4¤500 eur, podpredseda Radoslav Naništa viac ako 3¤800 eur a ostatní členovia rady necelých 3¤000 eur.
Novela zákona z dielne ministerstva má platiť od novembra. Podľa kuloárnych informácií je však možné, že tlak na radu vyústi do jej ústupu tak, aby nové vedenie úradu posudzovalo už aktuálny návrh na októbrové zdraženie plynu.
Regulačnú radu založila vláda ešte v roku 2001. Členov rady z návrhov vlády a parlamentu vymenúva prezident SR na dva, štyri a šesť rokov. Tým mal byť zaistený nízky politický vplyv na radu. Princíp však v roku 2007 narušila minulá vláda Roberta Fica. Tá chcela mať ceny energií pod kontrolou, a tak zmenila zákon, celú regulačnú radu vymenila a dosadila si do nej svojich ľudí. Teraz chce tento princíp, ktorý odborníci kritizovali, použiť aj Miškov.
Jeho ministerstvo novelu obhajuje tým, že Holjenčík sedí na dvoch stoličkách. „Dôvodom novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach je dlhodobé neriešenie obsadenia funkcií predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. O obsadení týchto pozícii rozhoduje vláda SR na základe návrhu Rady pre reguláciu. Rada však od marca 2007 ostala nečinná,“ tvrdí Merva.
Šéf regulačnej rady však tvrdí, že ministerstvo hospodárstva nehovorí pravdu. „Rada pre reguláciu nominovala ľudí na post predsedu aj podpredsedu úradu. Vláda (Roberta Fica, pozn. red.) však o tomto návrhu nerokovala,“ oponuje Holjenčík a zároveň vyčíta ministerskému návrhu zákona, že porušuje základné princípy právneho systému.
„V prvom stupni aj v odvolacom konaní má o cenových návrhoch rozhodovať jedna osoba – vládou vymenovaný predseda, respektíve podpredseda regulačného úradu,“ upozorňuje. Hovorca rezortu hospodárstva však tvrdí, že v prípade ak novela prejde pripomienkovým konaním, odsúhlasí ju vláda i parlament, úrad bude rozhodovať podobne ako napríklad Úrad pre verejné obstarávanie.
Na ňom vydáva prvostupňové rozhodnutie zamestnanec úradu. Ak si dotknutá firma myslí, že úradník pochybil, podá odvolanie, o ktorom rozhoduje šéf úradu. Predložená novela zákona však žiadne zamestnanecké miesta nezriaďuje a podľa Holjenčíka žiadni takíto úradníci v súčasnosti v regulačnom úrade nepracujú.
Rada pre reguláciu po ustanovení v roku 2001 fungovala ako poistka proti spolitizovaniu regulačného úradu. Návrhy na zmenu ceny totiž plynári, vodári či dodávatelia elektriny predkladali šéfovi regulačného úradu. Ten ich odsúhlasil, alebo zamietol. Proti jeho rozhodnutiu mohli dodávatelia energií podať odvolanie. Ak rada pre reguláciu uznala, že šéf regulačného úradu pochybil, mohla jeho rozhodnutie zmeniť. Poistka proti spolitizovaniu mala spočívať v tom, že členovia rady mali byť neodvolateľní.
Popri Studencovi sa o ďalšom kandidátovi na post šéfa úradu hovorí o niekdajšom predsedovi úradu Jánovi Matuskom, a to s podporou SDKÚ. Ten to nepotvrdil, ani nevyvrátil. ,,Nebudem to komentovať," povedal.