Koalícia potápa trh s pivom, lieh ušetrila

Koalíciou ohlásené prudké zvyšovanie dane na pivo zdraží krígeľ piva o štyri centy, zníži spotrebu a spôsobí zrejme zatváranie malých pivovarov. Podobný scenár by čakal aj liehovary pri zvažovanom zvýšení dane z liehu, od ktorého však vládne strany napokon upustili.

08.09.2010 21:15
pivo
Výrobcom piva zvyšuje koalícia daň takmer o polovicu. Obávajú sa, že klesne jeho spotreba.
debata (82)

Prečo koalícia uprednostnila tvrdý alkohol pred pivom, nie je jasné. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) dobrú správu pre lieh najprv vysvetľovala tým, že „alkohol (spotrebné dane) máme na maxime“. V skutočnosti sú však slovenské spotrebné dane na lieh v rámci EÚ skôr v nižšej ako vyššej skupine.

S iným vysvetlením prišiel v stredu po zasadaní vlády minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). „Dane na lieh rástli už tento rok v apríli a ich ďalšie zvyšovanie by znamenalo riziká aj z hľadiska čierneho pálenia a (daňových) únikov,“ povedal Mikloš.

Pri cigaretách však koalícia k zvýšeniu daní od marca 2011 pristúpila, aj keď dane na tabak sa zvyšovali v úvode rokov 2008 aj 2009. Pri každom zdražení cigariet sa pritom tiež hovorí o raste čierneho obchodu. Z nezvyšovania dane na lieh budú profi tovať liehovary. Značnú časť slovenského trhu s liehom ovláda podnikateľ Ján Sabol, a to cez podiely v liehovaroch v Leopoldove a Liptovskom Mikuláši. Sabol bol spolu s Miklošom v prvej Dzurindovej vláde ako štátny tajomník rezortu hospodárstva.

Nedávno sa o ňom zase hovorilo ako o sponzorovi SaS. Sabol však medzi oficiálnymi sponzormi strany zapísaný nie je a jeho vplyv na SaS pred voľbami odmietol aj šéf strany Richard Sulík. Stanovisko Jána Sabola sa Pravde v stredu získať nepodarilo.

V posledných rokoch, vždy, keď vlády potrebovali peniaze do štátneho rozpočtu, nekompromisne zdaňovali alkohol a cigarety. Ako sa teraz podarilo výrobcom tvrdého alkoholu odvrátiť zvýšenie spotrebných daní, predstavitelia ich profesionálnych zväzov nevysvetlili. „Neviem sa k tomu vyjadriť,“ reagoval Ján Királi, prezident Združenia výrobcov liehu a liehovín. Predtým však nebol spokojný s tým, že vláda zvažuje väčšie zdanenie liehu, ako je to v iných krajinách. Jeden liter stopercentnej liehoviny je na Slovensku zdanený sumou 10,80 eura. Oveľa vyššiu spotrebnú daň ako Slováci platia spotrebitelia v Holandsku či vo Francúzsku, a to vyše 15 eur za liter tvrdej liehoviny, vo Veľkej Británii 26 eur, nehovoriac o Škandinávii, kde je to vyše 30 až 40 eur.

Na ponechanie daní na lieh doplatia pivári, kde koalícia daň zvyšuje takmer o polovicu. „Výrobu a spotrebu piva čaká po zvýšení spotrebných daní úpadok. Máme s tým zlé skúsenosti ešte z posledného stopercentného zvýšenia spotrebných daní v priebehu roka 2003,“ povedal riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Za posledných sedem rokov klesla výroba piva o 1,5 milióna hektolitrov a spotreba piva sa vlani znížila oproti roku 2002 o 20 litrov na 74 litrov priemerne na jedného obyvateľa.

Pivovarníci sú presvedčení, že čierny scenár z roku 2003 sa teraz opäť zopakuje a vyústi do ďalšieho dramatického poklesu spotreby, ktorý bude mať za následok zatváranie najmä malých pivovarov a prepúšťanie ľudí. Posledné zvyšovanie daní pripravilo o prácu vyše 1 200 ľudí.

Najviac ohrozené sa cítia malé pivovary. „Kým veľké spoločnosti prežijú navrhované drastické 49–percentné zvýšenie spotrebných daní na pivo s odretými ušami, mnohé malé nezávislé pivovary môžu skončiť,“ tvrdí predseda Asociácie malých nezávislých pivovarov Ľubomír Vančo z Banskobystrického pivovaru.

Zvýšenie spotrebných daní podľa Vanča najviac zasiahne nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva. Spotrebu piva vždy ťahali konzumenti, ktorí si denne dali priemerne 3–4 pivá. Títo spotrebitelia ju prví znížia," tvrdí Vančo. Za pravdu mu dáva aj majiteľ výčapu Mexiko v Topoľčanoch Ján Malík.

„Ešte pred troma rokmi som za večer vyčapoval šesť sudov piva, teraz sú to ledva dva sudy. Vôbec si neviem predstaviť, čo bude po zdražení, hoci len o päť centov,“ obáva sa Malík, ktorý dvadsať rokov čapuje pivo. Rozhodnutie o zvýšení spotrebných daní je podľa neho zle načasované. „Ľudia prišli o prácu a teraz rozmýšľajú, či majú na jednu desiatku, ktorú predávam po 75 centov,“ hovorí Malík.

Premiérka Radičová tvrdí, že lepšie je zdaniť spotrebu ako plošne významnejšie zvýšiť daň z pridanej hodnoty. „Nepáči sa nám toto rozhodnutie, pretože spotrebné dane sa jednostranne zamerali len na pivo, teda na nápoj s najnižším obsahom alkoholu. Prečo sa nezdanila spotreba ostatných nápojov a napríklad aj cukru, ktorého spotreba je vysoká a ako tichý zabijak ohrozuje obyvateľstvo?“ pýta sa riaditeľ pivovarníckeho združenia Roman Šusták.

Keby neklesla spotreba piva, zvýšenie spotrebných daní by malo vláde vyniesť pri spotrebe ako v roku 2009 plus 31 miliónov eur. V skutočnosti však vláda počíta v druhom roku uplatnenia zvýšených spotrebných daní v roku 2012 s doplnkovým výnosom len 25,5 milióna eur. Vyplýva to z podkladov, ktoré z vládnych zdrojov získali pivovarníci. V súlade s takýmto vývojom klesne spotreba piva v nasledujúcom desaťročí pod 70 litrov na osobu. Pivo tak postupne prestane byť masovým alkoholickým nápojom.

82 debata chyba