Mikloš bol na návšteve Bruselu prvýkrát od augustového neschválenia pôžičky Grécku vo výške 816 miliónov eur a podľa vlastných slov čelil kritickému pohľadu skôr zo strany inštitúcií EÚ.
„Boli vyjadrené iné názory, skôr zo strany európskych inštitúcií, ani nie tak členských krajín. Neviem o tom, že by naše rozhodnutie malo niesť so sebou nejaké konzekvencie,“ opísal rokovania Mikloš. „Naše rozhodnutie nie je o tom, že by sme mali niečo proti Grécku alebo Grékom, ale jednoducho to nepovažujeme za dobré riešenie. To všetko som už deklaroval aj v júli, nič sme neskrývali,“ odôvodnil Mikloš s dodatkom, že na rozdiel od premiérky Ivety Radičovej komisára pre ekonomické a finančné záležitosti o ospravedlnenie za jeho výroky na adresu Slovenska nepožiadal.
Z kontroverzných tém, ktoré sa preberali na zasadnutí ministrov EÚ dopoludnia a na ktorých sa členské štáty nedohodli, zaujalo Slovensko jednoznačné stanovisko v oboch prípadoch. Novinku o možných platbách pre banky, využiteľné na ich vlastnú záchranu v prípade krízy Mikloš podporuje, naopak, nesúhlasí so zavedením dane z transakcií.
„Pokiaľ ide o bankové platby, neodmietame to. Ak nastane dohoda na forme, viem si to predstaviť aj u nás. Bude to závisieť od toho, aká bude jeho forma. Či to bude vo forme odvodov, ktoré skončia v na to určenom fonde, ktorý sa využije v prípade nevyhnutného ozdravovania bánk. Druhou alternatívou je priamy vklad do štátneho rozpočtu s tým, že pre vlády by boli tieto zdroje disponibilné na akýkoľvek účel. Zatiaľ nemáme úplne vyhranený názor, budeme o tom ešte na Slovensku diskutovať,“ opísal slovenskú pozíciu Mikloš. „K dani z transakcií sa staviame negatívne. Je to nedomyslené, tam, kde to zaviedli v minulosti, napr. vo Švédsku, ušli banky pre toto zdanenie do iných krajín a v súčasnosti je konkurencia ešte tvrdšia,“ myslí si slovenský minister financií.