O prepojení Ružomberka a Banskej Bystrice uvažovala už vláda Roberta Fica. Odložila ho, pretože cez stred Slovenska je naplánovaná iná rýchlostná cesta – R3 (z Maďarska, cez Zvolen, Turiec, Martin na Poľsko). Prečo ste siahli po tomto návrhu?
Plány na vybudovanie napojenia R1 (z Nitry do Banskej Bystrice) pri Ružomberku vznikli už v čase predstavenia koncepcie vybudovania rýchlostnej cesty prepájajúcej Bratislavu s Nitrou, Žiarom nad Hronom, Zvolenom či Banskou Bystricou. V roku 2012 by mala byť cesta R1 kompletne vybudovaná až po Banskú Bystricu. Odtiaľ bude logicky pokračovať smerom na Ružomberok, kde sa opäť pripojí na diaľnicu D1. A tým sa dokončí základná podmienka, ktorú by mala spĺňať každá rýchlostná cesta – na diaľnicu sa má pripájať vo dvoch bodoch. Inak povedané, rýchlostné cesty sa nemajú končiť niekde v lese, ale začínať aj končiť sa majú na diaľnici. Dobudovanie R1 v neposlednom rade nesporne pomôže aj celému banskobystrickému regiónu – všetci vieme, aké problémy bývajú počas zimy s kamiónmi na Donovaloch.
Neobávate sa toho, že po vybudovaní tohto úseku sa obmedzí rozvoj Oravy a Kysúc? Po vybudovaní spojenia Ružomberka a Banskej Bystrice poklesne tlak na rýchle dobudovanie diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc, pretože tranzitná doprava medzi východom a západom Slovenska už bude plynulo prechádzať práve po R1?
Pokračovanie R1 nie je v žiadnom prípade náhradou diaľnice D1. Veríme, že súčasne sa bude stavať diaľnica aj rýchlostná cesta. Vybudovanie napojenia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka vnímame ako nevyhnutnosť, pretože v rámci cestnej infraštruktúry je jednoducho nevyhnutné, aby na diaľnicu pri Ružomberku bola priamo prepojená Žilina i Banská Bystrica.
V čom je pokračovanie cesty R1 jednoduchšie v porovnaní s dokončením úseku D1 medzi Žilinou a Ružomberkom?
Vybudovanie spojenia Banskej Bystrice a Ružomberka nie je ani zďaleka také komplikované ako úsek diaľnice medzi Žilinou a Ružomberkom. Jednak preto, lebo rýchlostná cesta nemusí mať také náročné technické parametre ako diaľnica. Môžu tam byť zákruty s menším polomerom, cesta môže mať väčší sklon. V neposlednom rade je ale fakt, že tunely na R1 sú podstatne kratšie ako na D1. Samozrejme, cesta bude postavená tak, aby ju nezničili ani kamióny.
Aká má byť dĺžka tunelov na R1? Medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou sú Nízke Tatry i Veľká Fatra, čo sú pomerne veľké horské masívy.
Úsek je naplánovaný tak, aby prechádzal v miestach, kde nie je terén až taký náročný. Preto by mala byť celková dĺžka tunelov asi 2,1 kilometra.
Nebude to iba rozšírenie existujúcej cesty cez Donovaly o dva jazdné pruhy?
Nový úsek bude sčasti kopírovať existujúcu cestu cez Donovaly. Ale až niekoľko kilometrov pred Ružomberkom. Od Banskej Bystrice pôjde cez úplne iné územie.
To znamená, že rýchlostná cesta pôjde aj cez chránené územia. Neobávate sa, že správa o vplyve na životné prostredie (takzvaná EIA) odporučí tento úsek vôbec nestavať, pretože by mal príliš negatívny vplyv na životné prostredie?
Na tejto správe sa v súčasnosti pracuje, preto si netrúfam komentovať, akým spôsobom dopadne hodnotenie. Máme ale indície, že by sa nič také nemalo stať a správa o vplyve na životné prostredie dopadne pozitívne, teda že navrhovaný variant schváli.
Kedy sa podľa pôvodných plánov malo začať pracovať na tomto predĺžení?
Presnejší časový plán nebol stanovený. Spojenie Banskej Bystrice a Ružomberka však bolo medzi najvyššími prioritami.
Kedy očakávate, že sa dokončenie cesty R1 začne reálne budovať?
Predpokladám, že by to malo byť o dva roky, čiže v priebehu roku 2012.
Kedy tadiaľ prejdú prvé autá?
Očakávame, že výstavba bude trvať 2,5 až tri roky. V prípade optimálnych podmienok by na výstavbu mohli postačovať dva roky.
Aký je odhad ceny za vybudovanie tohto úseku?
Odhad nákladov na celý tento úsek je na úrovni 1,6 miliardy eur. Môže byť ale nižšia, pretože možností na financovanie je viac. Jednak môže prostredníctvom Kohézneho fondu prispieť aj Európska únia. Takisto však uvažujeme aj o tom, že úsek postaví a bude prevádzkovať súkromný investor, cez verejno– súkromné partnerstvo.