Vláda mieri k rastu DPH

Vláda v plátaní dier v štátnom rozpočte úplne mení kurz. Namiesto vybraných skupín, ako sú živnostníci či ľudia s nadpriemernými príjmami, si peniaze zrejme napokon vypýta od všetkých.

25.08.2010 21:15
koalícia, dph, zasadnutie Foto:
S rastom DPH nemajú koaličné strany problém, proti je iba SaS.
debata (51)

A to cez rast hornej sadzby 19-percentnej dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa platí pri každom tovare alebo službe, a tiež cez vyššie spotrebné dane na alkohol a cigarety. Tieto nepriame dane zaťažujú spotrebu, kým predtým chcel kabinet viac zdaniť prácu.

„Pokúsime sa nájsť riešenia, ktoré čo najmenej zaťažia príjem z práce a viac zaťažia spotrebu a príjem z kapitálu,“ vyhlásila po rokovaní Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Plánované budúcoročné rušenie výnimiek z platenia daní a odvodov sa podľa nej zredukuje a sčasti odloží na rok 2012 až 2013, keď chce koalícia zároveň znižovať odvody. Jasné by to malo byť na budúci utorok.

S rastom DPH nemajú lídri koaličných strán problém, až na predsedu SaS Richarda Sulíka. „Som zásadne proti tomu, aby sa zvyšovala DPH, viem si ale predstaviť zvýšenie spotrebných daní na alkohol a cigarety,“ povedal. Sulík zároveň chce, aby sa diskusia vrátila k rušeniu všetkých výnimiek z platenia daní a odvodov. Jednotná nie je koalícia v ničom, s výnimkou zdražovania alkoholu a cigariet.

Príjmy do štátnej kasy chce vláda na budúci rok zdvihnúť o 700 až 850 miliónov eur. Alkohol a cigarety by však zrejme priniesli len desatinu z tejto sumy. Rast DPH na 21 percent spolu s niektorými menšími zmenami v daniach z príjmov by mohol vykryť zvyšok. „Viem si predstaviť zvýšenie DPH na 21 percent,“ hovorí podpredseda KDH Anton Marcinčin.

Celkovo chce kabinet ozdraviť verejné financie na budúci rok spolu o 1,7 miliardy eur. Ministerstvo financií prikázalo ministerstvám, aby ušetrili 1,44 miliardy eur. V skutočnosti však podľa informácií Pravdy rezort počíta s tým, že nie každý sa bude schopný uskromniť a úspora môže dosiahnuť „len“ 850 miliónov až miliardu eur. O to viac bude potom musieť vláda zvyšovať príjmy.

Zvyšovanie DPH okrem SDKÚ a KDH pripúšťa aj Most. „Zvyšovanie daní je však až posledná možnosť – v prvom rade treba nájsť rezervy a až keď sú vyčerpané všetky možnosti, je možné zvyšovať DPH či spotrebné dane,“ hovorí podpredseda Mostu Ivan Švejna. S niektorými návrhmi v daniach a odvodoch, ktoré nedávno predstavili minister financií a minister práce, a ktoré podporuje Sulík, Švejna, naopak, nesúhlasí. „Nesúhlasím so zavedením odvodov z brigádnickej práce, pretože by sa to dotklo priamo študentov a flexibility trhu práce. Odvody z dohôd by sa mali začať riešiť neskôr,“ dodáva Švejna. Most je aj proti zvyšovaniu odvodových stropov, a teda väčšiemu zaťaženiu ľudí s vyššími príjmami.

Strana zastupujúca aj maďarskú menšinu, naopak, súhlasí s diskusiou o zrušení daňovej úľavy na tretí pilier a životné poistky. KDH má výhrady. „Malo by to však byť len dočasné riešenie,“ reaguje Marcinčin. Podľa neho každopádne nie je správny čas na zaťaženie živnostníkov bez kompenzácií. „Nevidím dôvod, aby sme teraz začali zvyšovať náklady na podnikanie živnostníkov len s tým, že dostanú hmlistý prísľub zjednodušenia a zlacnenia v budúcnosti kvôli licenciám,“ hovorí podpredseda KDH. Naopak, súhlasí s tým, aby sa odvody z príjmu na dohodu platili tak ako z iného príjmu. „Na druhej strane by ale bolo namieste zaviesť niečo ako odpočítateľnú položku pri daniach zo mzdy, vďaka ktorej by sa odvody platili až od určitej sumy,“ dodáva.

Úplne rozpoltená je koalícia v tom, či by mali majitelia eseročiek či akcioviek platiť odvody z podielov na zisku, ktoré si vyplatia ako príjem. Proti je Most a SaS, naopak, za je KDH a SDKÚ.

KDH nevylučuje, že diskusia sa vráti aj k zjednoteniu sadzieb DPH, čím by sa zvýšila daň na lieky, knihy a produkty z dvora. Radičová to už raz odmietla. „Budeme sa rozprávať o tom, koľko peňazí by to prinieslo. Mohlo by sa nimi následne kompenzovať rušenie paušálnych výdavkov a ďalšie trápenie živnostníkov. Pretože inak by sme sa dostali prakticky na 50-percentné zdanenie pracovnej sily, čo je neuveriteľne vysoké číslo na úrovni Švédska,“ dodáva Marcinčin.

Podľa analytikov vláda otáča kurz smerom k rastu DPH. „Zdanenie spotreby je menším zlom,“ hodnotí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. Podľa neho treba upratať aj v odvodoch, ale takáto reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. „Treba zároveň s tým znižovať odvody alebo zavádzať odpočítateľné položky,“ dodáva.

Hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth podporuje myšlienku, aby vláda konsolidovala verejné financie najmä cez šetrenie na ministerstvách a rušenie výnimiek z platenia daní a odvodov. Tým by účet za krízu zaplatili živnostníci či podnikatelia, ktorí majú príjem vďaka výnimkám menej zaťažený ako bežní zamestnanci. Rast nepriamych daní Tóth pripúšťa až v druhom slede. „Ak by rezortní ministri neprišli s dostatočnými nápadmi, kde ušetriť, ako najmenšie zlo vidím zjednotenie a zvýšenie DPH,“ hovorí Tóth.

51 debata chyba