Ich privatizácia sa začala ešte za čias druhej Dzurindovej vlády a v súčasnosti má štát v 17 firmách približne 40-percentnú účasť. Privatizácia podielov vyplýva zo schváleného programového vyhlásenia vlády a tento krok potvrdil aj nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH).
„Štát by mal v rozumnom čase a za výhodných podmienok privatizovať, pretože jeho menšinová účasť v týchto podnikoch ani nebola plánovaná. Súvisí to aj s celou problematikou účasti štátu v akciových spoločnostiach aj s budúcim zánikom Fondu národného majetku,“ povedal minister dopravy Ján Figeľ.
Približne 40-percentné podiely v autobusových firmách spravuje Fond národného majetku. Predstavuje to účtovnú hodnotu asi 72 miliónov eur, ale trhová môže byť pri tendri podstatne vyššia. Štát však podľa nového vedenia fondu na vlastníctve podielov v autobusových firmách nezarába a nie je dôvod, aby ich naďalej vlastnil.
„Nebolo pôvodným úmyslom štátu trvalo vlastniť podiely v autobusových firmách. Pre zlú ekonomickú situáciu v podnikoch neboli fondu vyplácané dividendy. Ak sa v niektorých prípadoch v minulosti aj vyplácali, nešlo o nijakú významnú sumu, aby bolo pre štát výhodné ponechávať si v nich účasť,“ uviedla Anna Bubeníková (nominantka SDKÚ), nová predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku.
V roku 2005 bolo po privatizácii podnikov SAD naplánované aj dokončenie privatizácie, pol roka pred voľbami sa však zastavilo. Vedenie fondu z čias vlády Roberta Fica si však myslí, že malo zmysel vlastniť menšinové podiely v dopravných firmách. „Bolo vhodné, aby mal štát prehľad o fungovaní autobusových podnikov, keďže vykonávajú aj dopravu vo verejnom záujme,“ vysvetlil Vladimír Kocourek (Smer), bývalý šéf fondu.
Výkony vo verejnom záujme, teda prímestskú dopravu do sto kilometrov si však v súčasnosti už kontrolujú kraje. Samy si objednávajú spoje od SAD-iek, určujú výšku cestovného a firmám každoročne platia zo župných pokladníc.
„Význam na udržiavanie podielu v autobusových firmách mala možno obava, aby nový majiteľ spoločnosti nekupoval napríklad pre lukratívne pozemky a SAD-ku by následne zrušil,“ dodal George Trabelssie, šéf Zväzu autobusovej dopravy. V súčasnosti už podľa neho firmy investovali peniaze do nových klimatizovaných autobusov a celkovej obnovy vozového parku, neoplatilo by sa im tak spoločnosti rušiť a autobusy odstavovať. „Ochranná ruka štátu je tak už zbytočná. Preto sme ochotní diskutovať na tému dokončenia privatizácie a nájsť model vhodný pre všetky strany,“ uviedol Trabelssie, ktorý je považovaný za človeka blízkeho Jánovi Slotovi (SNS).
Privatizáciou autobusových podnikov sa mala zlepšiť kultúra cestovania pre ľudí najmä nákupom nových autobusov. „Cez kúpne zmluvy sme zaviazali investorov, aby vložili peniaze do obnovy vozového parku,“ doplnila Bubeníková, ktorá bola v manažmentu fondu aj pred rokom 2006 a počas Ficovej vlády predsedala dozornej rade fondu ako zástupkyňa opozície. Na dodržiavanie privatizačných záväzkov dohliadal štát cez menšinové podiely v dopravných firmách. Úplným odštátnením podnikov by mohol teraz štát primať investorov napríklad do obnovy nástupíšť.
