Ako príklad uviedol sľub SDKÚ-DS predĺžiť poberanie materskej dávky z pol roka na rok a súčasne zvýšiť túto dávku z 55 % na 100 % hrubého platu. To sa podľa Mikloša zrealizuje len v závislosti od možností verejných financií a počas štvorročného obdobia súčasnej vlády.
„Budeme sa však snažiť predvolebné sľuby v maximálnej miere napĺňať v štvorročnom období aj v súvislosti s tým, ako sa podarí ozdraviť ekonomiku a konsolidovať rozvrátené verejné financie,“ skonštatoval šéf rezortu financií.
Druhý dôchodkový pilier chce súčasná vláda podľa Mikloša chrániť ústavným zákonom v takej forme, v akej bol v roku 2005 spustený. „Aj čo sa týka príspevkov do druhého piliera, aj čo sa týka povinného vstupu pre mladých ľudí,“ povedal. Podľa neho je možné sa baviť o tom, že by mladí ľudia dostali možnosť z druhého piliera vystúpiť, avšak je proti tomu, aby bola pre nich zachovaná možnosť len dobrovoľného vstupu. „Mladí ľudia ešte nemyslia na dôchodok, keď majú 18, 20 rokov a potom to vytvára obrovský problém nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť z hľadiska udržateľnosti verejných financií,“ skonštatoval šéf rezortu financií. Odmietol však ideu bývalej vlády, ktorá chcela garantovať výnosy v systéme starobného dôchodkového sporenia na úrovni rastu dôchodkov v prvom, priebežnom penzijnom pilieri.
O konsolidácii verejných financií sa bude ďalej rokovať
Konkrétne konsolidačné opatrenia novej vlády budú napriek nočnej politickej dohode koaličných lídrov na znení programového vyhlásenia vlády ešte predmetom ďalších rokovaní. Po tom, čo sa Miklošovi nepodarilo do programového vyhlásenia dostať opätovné zjednotenie sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 19 %, sa podľa neho na ministerstve financií preberajú všetky možné alternatívny zvyšovania príjmov, ale aj znižovania výdavkov. „Diskutuje sa o všetkom,“ povedal Mikloš.
V programovom vyhlásení je pritom podľa neho veľa vecí, ale nie je tam všetko, čo sa na znižovanie schodku verejných financií bude robiť. Minister tak naďalej trvá na 2,5-percentnej konsolidácii už v budúcom roku a takisto ďalšie znižovanie schodku až po maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu. „Čo sa týka verejných financií, kľúčová je veta, že zásadnou prioritou vlády je zníženie deficitu pod tri percentá v roku 2013, pričom gro toho konsolidačného úsilia by malo byť uskutočnené v roku 2011. To tam je a to platí,“ konštatoval Mikloš.
Aké teda budú konkrétne opatrenia či už na príjmovej alebo výdavkovej stránke rozpočtu, či už v daňovom systéme alebo v ostatných oblastiach, zostáva stále otázne. Sám minister ponúkne podľa vlastných slov viacero alternatív. „Prídem s viacerými alternatívami tak, aby sme mohli naplniť to, čo sme zadefinovali veľmi jasne. Metódy a prostriedky, ktorými sa k nemu chceme dostať, o nich diskutujeme,“ tvrdí. Na rokovanie kabinetu ich však chce minister predložiť už v auguste a v septembri by už mohli byť predmetom verejnej diskusie.
Viac sa bude škrtať
Vo všeobecnosti však podľa Mikloša možno v budúcom roku počítať skôr s väčšími škrtmi, ako s opatreniami na príjmovej strane. „Z hľadiska časového je ťažšie zvyšovať príjmy, ako znižovať výdavky v prvom roku. Už v ďalších rokoch toho štvorročného obdobia najmä v súvislosti s tým, ako sa podarí naštartovať ekonomika, ako sa podarí zamedziť plytvaniu, ako sa podarí znížiť korupcia, narastá aj možnosť zvýšenia príjmov,“ povedal Mikloš.
Jednou z rezerv je však podľa ministra určite aj prezamestnanosť vo verejnom sektore, vrátane štátnej správy. Nová vláda sa však bude vyhýbať postupu, aký zvolil kabinet Roberta Fica, za ktorého podľa Mikloša počet úradníkov naopak stúpol. „Nechceme to robiť tak amatérsky a iba deklaratívne, ako to robila Ficova vláda, lebo to sa nedá robiť len plošným škrtaním. Tá prezamestnanosť môže byť na niektorých úradoch 10 % na niektorých pokojne aj 30 až 40 %,“ dodal Mikloš.