Podľa Mikloša je riešenie gréckej dlhovej krízy chybné, keďže ide v podstate o záchranu bánk, ktoré „nič nezaplatia, ani euro. A pritom sú tieto úverové inštitúty spoluzodpovedné za túto krízu, pretože poskytovali gréckej vláde úvery, na ktorých zarábali veľa peňazí. Účet teraz zaplatia sami Gréci a daňoví poplatníci ostatných krajín eurozóny“. Riešenie je podľa neho negatívnym signálom do budúcnosti, pretože vytvára morálne riziko. „Politici a banky vidia, že sa môžu správať nezodpovedne. Keď budú mať problémy, určite príde niekto, kto zaplatí účet.“
Mikloš by pri riešení dlhovej krízy Grécka dal prednosť reštrukturalizácii dlhov krajiny, čo by znamenalo, že na stratách by sa podieľali aj veritelia. „To je ďalšia podmienka dlhodobého riešenia takéhoto problému. Potrebujeme postup, ktorý uplatníme v prípade bankrotu štátu. Už o tom diskutujeme na úniovej úrovni a podporujeme Nemecko, ktoré chce presadiť takýto postup riešenia platobnej neschopnosti štátov.“
Mikloš uznal, že prípadný krach Grécka by negatívne zasiahol aj zvyšok eurozóny. Tvrdí, že zo zlých možností sa vybrala tá, s ktorou sú spojené väčšie riziká. „Možno nie okamžite, ale z dlhodobého hľadiska mám skutočne obavy o udržateľnosť financovania eurosystému.“
Slovenský minister financií tiež kritizoval podobu záchranného valu. Mikloš nakoniec podpísal rámcovú zmluvu o vytvorení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu. V rozhovore pre Der Standard uviedol, že odpor slovenskej vlády v tejto otázke nebol taký silný ako v prípade pomoci Grécku. Príčinou je, že „v prípade Grécka sa musia skutočne vyplatiť peniaze daňových poplatníkov. Pri stabilizačnom fonde sa najprv dávajú iba záruky a krajiny môžu mať istý vplyv na to, aby zabránili skutočnému vyplateniu peňazí. Preto sme stabilizačný fond nakoniec podpísali“.
Záchranný mechanizmus by podľa Mikloša mal byť časovo obmedzený na tri roky. „To znamená, po prvé, že nebudeme súhlasiť s predĺžením mechanizmu alebo s jeho transformáciou na nejakú trvalú inštitúciu.“ Tri roky sú podľa Miloša dostatočný čas na to, aby vláda, ktorá sa dostala do problémov, prijala potrebné opatrenia a znížila deficit. Okrem toho treba zabezpečiť, aby vlády a banky neopakovali rovnaké chyby. „Preto podporujeme sprísnenie Paktu stability EÚ, vrátane prísnejších sankcií voči štátom s nadmerným deficitom, ktoré nie sú ochotné urobiť zmenu.“
Mikloš sa vyjadril aj k téme slovenského deficitu. Vláda podľa jeho slov pripravuje opatrenia na konsolidáciu verejných financií a zlepšenie investičného prostredia. „Predovšetkým v roku 2011 budeme potrebovať balík opatrení na výrazné zníženie schodku. Nechceme však celkovo zvyšovať daňové zaťaženie, teda rovnú daň.“
Pokiaľ ide o bankovú daň, o ktorej by sa malo diskutovať aj na európskej úrovni, Mikloš ju nepovažuje za šťastné riešenie. Zapláta síce niektoré diery v rozpočte, ale dlhodobo nerieši problém, že vlády sú v podstate rukojemníkmi bánk. Zmysluplné je podľa neho iba zvýšenie kapitálových rezerv finančných inštitútov.
Mikloš sa nakoniec vyjadril aj k zastaveným privatizáciám bratislavského letiska a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktoré boli pripravené, ale nakoniec ich zastavila predchádzajúca vláda. „Bol to jasný dôkaz Ficovho nezodpovedného postoja. Pre obe spoločnosti potrebujeme silných investorov – zahraničných alebo domácich. Zdá sa však, že dostatočne silní sú iba zahraniční investori. Preto vytvoríme pre investorov možnosti vstupu do týchto spoločností. Problémom je, či ešte budú mať záujem. Ekonomická situácia Carga je komplikovanejšia. A rakúsky nákladný vlakový prepravca kúpil maďarskú spoločnosť MAV Cargo, takže sa zdá, že záujem už nebude taký veľký ako v minulosti.“
Informoval o tom Der Standard.